Lulush - Články

Nikdy viac a navždy.

Mon, 30 Apr 2012 18:04:04 +0200

Nikdy nič nekončí. Všetko len nanovo začína. Až nové začiatky prinášajú takzvané konce.

Dlhý čas som premrhala tým, ... vlastne ... nie je to nič konkrétne.. Neviem si vysvetliť, čo som robila a za čím som sa vlastne naháňala, keď som len ostala stáť na mieste. Ale predsa len som sa za niečím naháňala. Asi.. som sa chcela nájsť? Chcela som nájsť únik od sveta? Od minulosti? Od môjho druhého "ja"? Čím viac som utekala, tým rýchlejšie som sa vracala naspäť, tam, odkiaľ som chcela odísť. A bolo to takpovediac.. nekonečné. Stále v jenom kruhu, nič nepomohlo. Nie čas mení veci, robenie vecí ich mení, ako povedal House. A mal pravdu. Čas vo svojej podstate neexistuje, tak ako by len mohol meniť veci? Ako by mohol zmeniť naše pocity, spomienky...? Nijak, tak, ako pokračujeme v živote, tak spomienky miznú. Zabúdame na hriechy a .. Robíme. Meníme sa, menia nás ľudia okolo, mení nás hudba, menia nás obrazy a cenné chvíle. Menia nás myšlienky, menia nás pocity, jednoducho sa meníme. Vždy chceme začať odznova, avšak väčšinou sa k tomu nedopracujeme. Pretože sa to časom zmení...

Nikdy nie je na vine čas, to, čo je teraz, tu a teraz, je chvíľa, chvíľa, ktorá tvorí celý váš život. Jedine to, čo sa deje v tejto chvíli, môže veci ovplyvniť. Minulosť bola, budúcnosť bude. Tak prečo sa tým zaoberať? Prítomnosť tvorí budúcnosť a minulosť už do toho nezapadá. Možno sa pýtate... čo je teda s človekom, čo kedsi prežil nehodu a (do)teraz nemôže chodiť? Následky z minulosti, tak to je. Avšak nikde nie je napísane, že už nikdy viac sa na nohy nepostaví. Je to sila myšlienok. Myšlienky tvoria svet a vždy aj budú, pokiaľ ich nenahradia skutočné činy. Nedávno sa mi stalo, keď som išla v autobuse, na ceste domov, ponáhľala som sa, pretože som mala ísť na oslavu... Bola som akurát na moste, keď v tom mi prebehlo hlavou, že ak mi pred nosom ujde autobus, na ktorý mám prestúpiť, tak som v .. štyroch písmenách. A hneď na to, zrazu, len tak, zničoho nič, nás zľava predbehol autobus, na ktorý som mala prestúpiť. Bola to moja posledná šanca, ako sa dostať načas domov. V tej chvíli som začala panikáriť a v hlave sa mi spustili snáď všetky neslušné slová a výkriky, avšak bola tu ešte možnosť.. Bus, v ktorom som bola, stojí na neďalekej zastávke, na ktorej zastaví aj bus, na ktorý mám nastúpiť. Chcela ma premôcť myšlienka, že to nedokážem, že to nestihnem a že už je príliš ďaleko. Ale predsa som to chcela skúsiť. Šla som na začiatok busu, ku predným dverám. Hneď, ako sme zastavili, vybehla som von. V duchu som prosila, nech to stihnem. V poslednej chvíli som vbehla do zadných dverí a odišli sme. Bolo to o chlp. Povedala som si, že mám spekla šťastie, no môžem za to ja. Urobila som to ja, stihla som autobus a to len vďaka tomu, že som to nechcela vzdať. V tom momente mi to celé prišlo neuveriteľné.

Avšak čo som vám vlastne chcela oznámiť... Končím. Nie, vlastne nie, začínam. Lulush-core ešte pár mesiacov možno ponechám, no teraz pracujem na niečom novom, viac úprimnejšom a kreatívnejšom. Budú tam možno niektoré staršie články, no chcem pridávať aj fotografie, inšpirácie, veci, ku ktorým ma viedla škola... Dúfam, že vás to nejak nakopne, obohatí, inšpiruje.. Nová stránka sa volá "WonderOfTheLight", zatiaľ nie je pridaný žiadny článok, no v priebehu tohto týždňa určite pribudne nejaké uvítanie. Check it :*

Čo ma k tomuto viedlo? Viď vyššie.

Cheers :)

Someday, somehow, someway

Fri, 06 Jan 2012 16:52:02 +0100

Doteraz to nikdy nebolo dokonalé. Len občas a netrvalo to dlho. Avšak teraz.. je všetko iné. Chcela by som prejaviť obrovskú vďačnosť ľuďom, ktorí si ju skutočne zaslúžia, pretože tvorenie takejto hudby a písanie týchto textov v melódii dokonalého hlasu.. Démonicky Božská kombinácia...

Ak nebudete mať záujem o začiatok piesne, vypočujte si aspon refrén.. A koniec.

Pod videom preklad.

Mŕtva chôdza

Musím sa dostať von, dostať sa nejak odtiaľto

Musím sa dostať von, dostať sa preč z tohto davu

Povstaň, si prebudený, povznes našu nádej, náš boj, zápas v živote,

aby sme sa vedeli vlastnou cestou dostať na druhú stranu

Ukáž mi svetlo, osvieť noc

Dostaň sa z dohľadu, prestaň poháňať tento nekonečný boj

Uvedom si

Uvedom si, že si žil v neskutočnej lži

Sledoval som tieňe, pohybujúce sa rôznymi cestami

Videl som, ako sa svet zmenil a v týchto dňoch neverím tme

Ako poklesnem, nájdem samého seba

v jeden deň, nejakým spôsobom, nejakou cestou..

Myseľ sveta, čiň sa.

Sun, 01 Jan 2012 23:54:57 +0100

Už je to ten piatok, čo takmer všade vidím ošiale okolo tohto roku, čo nastal len pred necelými 24 hodinami. Mne osobne sa včera ani nezdalo, ze by mal byť.. nový rok. Ďalší rok. Myslela som, že všetko bude naďalej plynulo pokračovať, bez výraznejších zmien. Ale tá zmena tu bola. Cítila som ju už pár mesiacov dozadu, keď som sa zamýšľala nad tým.. veľmi divným číslom 2012 O.o . No prepukla až dnes. Už o polnoci.

Pocit z novej zmeny nebol našťastie negatívny. Ani veľmi pozitívny. Bolo to zhruba 4:6. A keď som neskôr už konečne uvidela oblohu plnú farebných svetiel (z ktorých jedno z nich zasiahlo zem neďaleko mňa), vtedy som pocítila nádej. Oveľa väčšiu nádej, ako tu bola doteraz so mnou, s vami, so všetkými. Blbé na tom je len a len to, že väčšina z vás si ju nevšíma.

Možno to ani neregistrujete, ale veľmi veľa ľudí je obeťou práve týchto negatívnych myšlienok, ktoré im privádzajú zlé veci. A potom sa čudujú, prečo. Aj našim som sa už X-krát pokúšala vysvetliť princíp pozitívneho myslenia, ale oni nie a nie a brmblmpfmb...

Jediné, čo stačí, je jedna myšlienka. Jediná. Viac asi ani netreba. Stačí totiž jedna pozitívna myšlienka a vytvorí sa reťazec ďalších takýchto myšlienok. A potom prichádzajú do reality rytieri na ružových jednorožcoch so zlatou nablýskanou výzbrojou. Fantazijne povedané. Lenže keď príde myšlienka ako napríklad škaredý trpaslík na čiernom prasati, je to hneď o niečo iné. Potom vytvorí čierne vojsko zvráskavených malých mužíkov a krochkajúcich potvor. A to nám netreba..

Nuž.. veľké množstvo ľudí sa len spolieha, že tento rok sa sám od seba nejak utrasie, a bude lepší, ako ten predtým.

Mizéria.

Prílišný nadhľad do budúcna. Ľudia to totiž očakávajú od niečoho iného, napríklad od náhod alebo osudu, nie od seba. So sebou nič nerobia, len čakajú na zázrak. Ale ako sa dá vytvoriť zázrak bez pomoci nejakej činnosti? Akejkoľvek. Nestačí sa len prizerať a iba čakať, čo sa stane. Ak to len ide, vezmite vec do svojich rúk a spravte ju lepšou. Sami to viete, netvárte sa nevinne.

Chopte sa príležitosti. Aj vytvoriť myšlienku je ona činnosť. A úžasne jednoduchá.Spomaľte a zamyslite sa. Oplatí sa byť pokojným uprostred pohybu.

Prajem vám, samozrejme, všetkým do tohto roku, i ďalších rokov Zdravie, Lásku a Vieru. To sú snáď tie najpodstatnejšie veci. Pre dnešok.

Best wishes <3

Lika Biggest Comeback Evar

Mon, 19 Dec 2011 23:28:44 +0100

Niekedy je príliš neskoro na to, uvedomiť si niektoré veci. Napríklad, keď prepásneme jedinečnú príležitosť, keď odložíme veci na neskôr, či už, keď si povieme, že to nestojí za to. Všetky tieto veci sú totiž irelevantné, zbrzďujú a len sa tým zabíja čas. Berú nádej a vízie do budúcna. Nič už totiž nebude také ako predtým, a nič už Nikdy nebude také, ako je to práve Teraz. Pretože len Teraz a znova Teraz, práve ihneď a ešte raz s veľkým Teraz je Možnosť - čokoľvek zmeniť. Naozaj Čokoľvek. Stačí jedna malá, na prvý pohľad nepodstatná myšlienka, ale neskôr už bude mať oveľa väčšiu hodnotu.

Až dnes som si uvedomila, ako mi blog chýba. Bude to výlev, ja viem, avšak je to pre mňa podstatné. Chcem, aby ste o tom vedeli. Chcem, aby ste vedeli, aspoň v skratke, čo sa udialo za posledné mesiace, a čo sa stať, samozrejme, ani nemuselo. A najradšej by som už zaľahla do postele, avšak viem, že zajtra budú moje slová iné ako teraz.

Ani neviem, kde začať. Dnes väčšinu vecí píšem od záveru písomnosti. Ako napríklad sloh na slovenčine.. Písali sme opis. Témy boli "Prechádzka", "Kráľovstvo nebeské" a "Moje biele mesto". Už na začiatku mi hneď bolo jasné, čo si vyberiem, no potom som zaváhala. Kráľovstvo nebeské - o tom by som mohla napísať aj celú knihu, a bola by len o opisoch. Moje biele mesto však mali sprevádzať len myšlienky o meste, v ktorom práve žijeme. A to sa mi nechcelo. Nevyjadrovalo by to totiž nič pozitívne. Nemám rada mestá. Mám rada mestá, ale nie, keď sú preplnené ľuďmi bez nádeje, ktorí sa stále za niečím ponáhľajú. Preto mi v poslednej dobe robilo veľký problém zotrvať v pozitívnej, či maximálne v neutrálnej energii a nálade, keď som bola medzi davom. Ľudia, ľudia, všade samí ľudia! Hlavne teraz, keď prichádzajú sviatky. Všetci nakupujú, všetci zháňajú a všetci stresujú, čo dať komu pod stromček. A popritom si len veľká Menšina uvedomuje, o čom vlastne Vianoce sú. Pre mňa je hlavné, aby sme boli aspoň vtedy spolu. Nič viac.

Práve sa mi vybavila spomienka na letné prázdniny.. Ach, neuveriteľné, že hoci aj za taký krátky čas sa dá toľko vecí zmeniť. Napríklad moje vlasy. Veľa pre mňa znamenajú a snažím sa im dať, čo si zaslúžia. A preto mi konečne dorástli ^^.

Ďalej by to mohol byť napríklad môj pohľad na svet. Každým Jedným dňom som cítila, že sa všetko (z)mení. Všekto. A myslela som len na to, kedy to konečne bude podľa mojich predstáv, keď už sa konečne "nájdem", keď budem môcť byť spokojná s tým, čím som... Avšak tento prekrásny pocit, ten prichádza(l) len občas. Pochopila som totiž, že nech už ste kýmkoľvek a čímkoľvek, nedá sa byť optimistický 24 hodín denne. To jednoducho nejde. Hoci ak sa to niekomu tak podarilo, mám radosť s ním.

A taktiež... niekedy stačí nepatrný impulz - spomienka, myšlienka, nápad, na to, aby sme sa opäť cítili šťastní, slobodní a naplnení.

A takéto impulzy jestvujú v každom. Len si ich nevšímame. Nevenujeme im pozornosť kvôli zbytočnostiam. Moje takéto impulzy boli pred necelým týždňom posilnené jedným z najviac najkrajších zážitkov v mojom živote, ak nie tým najkrajším. Bol to koncert Adept, mojej obľúbenej kapely, ktorá mi vždy posvietila na temnú cestu. Mali koncert minulý utorok vo Viedni, a akákoľvek námietka našich bola úplne zbytočná. Stála som si za tým tak pevne, ako posledne asi pri výbere školy. Vedela som jednoducho, že tam pôjdem, že tam budem, nech sa deje čokoľvek. Splnilo sa mi to. Splnilo sa mi dokonca niekoľko snov, pretože hlavne posledných pár mesiacov som mala veľmi silné žážitky v snoch, že som bola skutočne na ich koncerte. A bolo to skvelé. Úžasné. Nadpozemské. Galaktické! Všetko, čo som zažila v snoch, som zažila v skutočnosti, boli to tie najkrajšie predzvesti, na ktoré si teraz spomeniem a pri ktoých istotne viem, že neklamali. A som za to nekonečne vďačná, lebo také veci sa nedejú každý deň. Hoci by sa mohli, keby sme začali viac Žiť. Anyway - fotka, ktorú ste mali možnosť zbadať hore, je fotka z toho koncertu - s jedným z najdôležitejších chlapov v mojom živote - so spevákom zo skupiny. Skvelý pocit. A aj za ten ešte raz a sto krát ďakujem, pretože bol (takmer) nenahraditeľný. A teraz - nestrácam nádej, že ich uvidím znovu. Kým budú jestvovať a chodiť po svete, silne verím tomu, že ich uvidím. Tak ako predtým.

Ku koncertu sa určite ešte niekedy vrátim. Tento výpis však zakončím ešte pár slovami o blogu - ďakujem všetkým, čo sem chodili a dúfam, že naň nezabudnete a prídete sem znova, pretože viem, že ako aj mne, i vám to môže veľa dať. A verte mi, že vás nesklamem. To by som sklamala samu seba =p.

Prajem vám zatiaľ krásne sny a strávený čas s tými, na ktorých vám záleží. Nezabúdajte na dôveru a na úprimnú vďačnosť.

Neodchádzame naveky. Onedlho sme tu opäť.

Trash of LulushCore

Sat, 12 Nov 2011 16:38:55 +0100

Prisahám, že sa oplatí nás zachrániť. Prisahám...

Wed, 27 Jul 2011 23:24:15 +0200

Svet môže byť sídlom lásky. Na svete sú len ľudia, ktorí sa o nič nestarajú. Mám strach, pretože na svete je záhuba. Toto je boj.
Toto sú tí, ktorí sa snažia svetu povedať o poslednej vízii.. Je to tak negatívne, pritom pravdivé, až je priam nemožné si to nevziať k srdcu... Avšak táto vízia je v skutočnosti až nepríjemne negatívna..

Pod videom preklad.

Sme jedno veľké nič
Vlastnia naše životy
Len socha poškvrnená v čase

Točiaca sa v kruhoch, ponechaná vzadu

Všetci sme boli varovaní pred tým, že by sa to mohlo stať

Avšak v ušiach zvonia len slová

Stroje sa stavajú za strojmi, za strojmi, stavajú sa za strojmi

Môžme sa len tak dlho skrývať, tak dlhho

Predtým, ako nás zožnú za duše, ktoré sme opustili

Prisahám, že nedokážeme povstať z tohto Pekla, v ktorom žijeme

No keď však Slnko konečne udrie do našich tvárí

Uvidíme, že sme boli len odrazmi odrazov, ktoré zanechali naši predkovia

Stiahnutí cez mláku

(Nedokážeme vstať)

Pripútaní za členky

Nie je viac priebehu, nie je viac úniku

Ak by len Boh mohol položiť Jeho ruky na túto mŕtvu krajinu a zachrániť nás

Pretože my sme tí stratení, sme bezmocní a sme opustení

Prisahám, že stojí za to nás zachrániť

Prosíme Slnko, aby nás vysušilo

Potrebujem jasnejšie vedieť, ža čo vlastne stojíme

Tu dole je ešte stále život k vzbure

Oh, viem, ako to odtiaľ asi vyzerá

Strata kontroly nad týmto miestom a my predurčení k zániku

Prisahám, prisahám, že stojí za to nás zachrániť

Vzbura!

Za zničením sme stáli tak dlho

Boli sme pod vašou kontrolou

Nebudeme časťou vašej choroby

Neprestávaj veriť, neprestávaj chcieť

Fri, 22 Jul 2011 19:01:34 +0200

Niekto si možno myslí, že tým, že sa separuje od ostatných, mnoho vecí vyrieši. Lenže skutočnosť je taká, že Každý, myslím, že bez výnimky, má, či už mal vo svojom živote nejaké to obdobie, ktoré mu prinieslo nešťastie, neschopnosť rozhodnúť sa o správnej veci, ktoré ho vtedy sťahovalo nadol a bralo mu vieru, vieru v samého seba či v iné veci, obdobie "temna", keď odchádza všetka inšpirácia, keď sa mu slzy tlačia do očí vôbec bez toho, aby na to bol akýkoľvek dôvod, obdobie, keď tuhne srdce.. Avšak.. čo ostáva? Keď viem, že sa brodím cez akúkoľvek brečku, nedokážem necítiť, že na jej konci je záchrana. Keď prechádzam cez tmavú ulicu, les, či priechod, nedokážem nevnímať to svetlo, čo ma obklopuje, aj keď ho nevidím. To svetlo je totiž stále so mnou, pretože.. pretože naň dokážem myslieť. Stačí Jediná myšlienka, aby sa Všetko zmenilo. Jediná. Nič viac. Počiatočná myšlienka a všetko je iné.. A práve myšlienka na svetlo dodá nádej, že nech vás dusí prach a nevidíte si ani na špičku nosa, môžte začať veriť, že sa prach rozplynie a konečne sa budete môcť nadýchnuť. To svetlo jednoducho musíte nájsť v sebe.

Mne ho pomohli nájsť Oni

Pod videom preklad.

Stratili sme sa v mori tajomstva

A keď je noc stále tmavšia

Pozrite sa na svetlo, vďaka nemu sa môžme živí dostať von

Jeden po druhom, naše sny rozhtrhali na kusy

Posledný krát vravia, že pošpinili ten môj

Keď sú prázdne oceány na duši

Budeme spievať z vrcholu našich hlasov

My sme Slnko, sme more, sme hory

Sme tie deti, ktoré stále dokážu veriť

Máme vieru, máme nádej, máme odpovede

V našom srdci je, kde sme voľní

Tak postávaj v popole tieňa

Nemôžeme poprieť počiatok sna

Budeme ťa viesť, i v dňoch, keď sa budeš cítiť stratený

Takže po tomto všetkom budeš môj

Vidím tých druhých, že sa pozerajú späť

Zdá sa mi, že jedinou cestou, ako cez dnešok prejsť

Je s nádejou a stavaním snov

Tak začni veriť, že ich budeme stavať tehlu za skurvenou tehlou

Tento svet nás nemôže strhnúť nadol

Načuj mladým srdciam, tento svet je tvoj

Neprestávaj veriť, nepanikár

Zachovaj si v seba vieru, a ja ti sľubujem,

že tieto kotvy nás nadol nestiahnu

My sme Slnko, sme more, sme hory

Sme tie deti, ktoré stále dokážu veriť

Máme vieru, máme nádej, máme odpovede

V našom srdci je, kde sme voľní

Len sa zachráň, zachráň sa

Marionette

Mon, 16 May 2011 19:05:17 +0200

1024x768

Inšpirácia

Thu, 12 May 2011 13:11:57 +0200

Už dlho som uvažovala, že sem hodím fotky z istej stránky, ktorá je dole napísaná ako zdroj, zo stránky, kde sa ľudia neboja povedať si svoj názor prostredníctvom fotky, textu.. Tu je zlomok z tých tisícov fotografií. Inšpirujte sa, prosím..

Inšpirácia je všade. Všade je inšpirácia.

"lož" vo "veriť"

"opäť" v "láska"

"koniec" v "priateľ""

"nás" v "dôvera"

"bývalý" v "ďalší"

a "keď" v "život"

Nie je života bez lásky.

Nasleduj svoje sny.

Môžem. A urobím to. Sleduj ma.

Nepotrebujeme nikoho na to, aby nám povedal, kto v skutočnosti sme.

Robiť to, čo máš rád, je sloboda. Mať rád to, čo robíš, to je šťastie.

Niekedy je tá najťažšia vec tou správnou.

Nevzdávaj sa, keď môžeš stále niečo dať. Nič nie je stratené, pokiaľ sa o to len neprestaneš pokúšať.

Byť šťastným neznamená, že je všetko perfektné. Ide iba o to, že sa dokážeš povzniesť aj nad nedokonalosti.

Nikdy by si sa nemal vzdať toho, čo miluješ.

"Jessica, pomôž! Ako mám povedať Jeffovi, že ho mám rada??"

"Práve si urobila"

"O čom to hovoríš???"

"Pozri sa, komu si poslala správu"

"Oh môj **************** Bože.."

"To je v pohode, aj ja ťa mám rád :)"

Láska je.. dôvod pre žitie, dôvod pre skúšanie, dôvod ku životu

Svätý ********, ona vonia ako nebo..

Prosím, nebuď, ako iní.. Dokáž, že si iný.. A ukáž mi, že sa ti oplatí bojovať.

Nikdy nevrav zbohom. Pretože zbohom znamená odísť preč a odísť preč znamená zabudnúť.

Využi príležitosť. Nikdy nevieš, čo sa môže stať.

Niekedy myslíš na to, že by si chcel zmiznúť, no to, čo naozaj chceš, je, aby si sa našiel.

Príliš nemysli. Len jednaj.

Ak chceš byť naozaj s tou osobou, počúvaj svoje srdce a nie všetky tie hlasy ľudí okolo teba.

********* nenávidím vzdialenosť.

Ak chceš lietať, budeš sa musieť striasť tej sračky, čo ťa ťahá nadol.

http://weheartit.com/

Slabá chvíľka pre tento svet.

Mon, 02 May 2011 21:08:35 +0200

Ste sami sebou zaslepení, tak úbohí, tak stratení, robíte len, čo je vám dobré a necítite sa byť zodpovedné.. Svine.. Ste na pokraji zatratenia a každou chvíľou sa vám môže zem prepadnúť pod nohami.. Vy... nevidíte.. Nevidíte nič, čo by ste mohli zmeniť, nevidíte a ste vo falošnej nádeji, pretvarujete sa na dokonalých a Snažíte sa.. snažíte sa byť ako druhí. Ako druhí, tí, čo robia Tento "ako" svet svetom. Ten, v ktorom Ľudia žijú a snažia sa byť ľudskí a robiť podľa nich dobré veci a skutky..

Žalúdok sa mi zdvíha pri toľkých "humánnych" slovách.

Všetci chcete byť lepší, dúfate, že môžete byť lepší, dúfate, že môžete niečo zmeniť, dúfate, že sa nedostanete ku tým, ktorí robia Tento svet "horším", "nehumánnym", "neľudským" a "neprirodzeným". Inak zlým. Podľa nich. Ale úprimne, čo je podľa vás nehumánne?? Tak napríklad.. týranie detí? Alebo lov zvierat? Alebo neochota, nepomáhať, či intolerancia??

To všetko asi poznáme pod tým pojmom. Ale čo to znamená? Nehumánny? To, čo nerobí človek? Teda, pardon, to, čo je neľudské? Ale buďme k sebe úprimní. Kto týra deti - ľudí? Človek. Kto loví a zabíja zvieratá? Človek. Kto vie byť absolútne intolerantný a sústrediť sa jedine pre svoje potreby?

Viete.. Humanita... Ľudskosť.. už Dnes stratila na svojom význame. Na tom dobrom význame. Keď niekto povie, buď viac humánny, prirodzene, že to myslí v dobrom, lenže dnes.. "ľudia strácajú svoju ľudskosť" vecami, ktoré vlastne... sami považujú za nehumánne. Čiže jednoducho, človek je sám proti sebe, pretože aj on sám sa ku sebe samému nechová "humánne". A za to si môže sám. Kvôli tomu, že sa chce prispôsobiť spoločnosti.

"Človek" sám o sebe.. Vlastne ako.. bytosť by mohol byť úžasným tvorom. Kľudne aj dokonalým. Problém je však v tom, že za dokonalého sa považuje dnes a teraz, avšak nachádza sa v neskutočnom omyle.

Dobre, dnešní ľudia.. vraj využívajú svoju myseľ zhruba zo 4 %. 4 %! Vedci ju využívali 10 %. 10 %! A čo dokázali??

Možnože sa toho zdá veľa. Ale vezmite si.. Viete si predstaviť využívať myslenie aspoň na 60 %? Je to.. takmer nepredstaviteľné. A to je už.. k ako takej dokonalosti bližšie. Omnoho bližšie.

Mnoho... ľudí vraí, že dokonalosť neexistuje. Že to je len blud, že.. existuje len vo filmoch, rozprávkach.. etc. A čo vlastne znamená "dokonalosť"? Myslím, že je to absolútne.. Niečo absolútne, jednoducho neopísateľné, nadreálne, nepredstaviteľné, maximálne .. ukončenie nekonečna týchto slov.. Dokonalosť..

Možno neexistuje. Vraví mi môj človek.. Ale ten vnútorný pocit mi vraví čosi iné. Vnútorný "pocit", to, čo je skutočne vo mne. Existuje. Je.. môže byť kdekoľvek, všade, kam sa len pozrieš, len ju treba objaviť. Ale ona predsalen príde sama. No treba mať otvorené oči a uvedomiť si ju. Uvedomiť si, že "človek" môže byť omnoho viac, ako len "ľudskou bytosťou" tak, ako ju všetci poznajú!

Ľudská bytosť.. môže byť vnímaná takto...

bytosť dokonalá, bez chýb a všemocná (už spomenutá faloš a úplne opačný smer), neuvedomujúca si "hranice mysle" a svoju ničivú silu, neschopnosť tolerovať, sústrediť sa len pre svoj úspech

bytosť nedokonalá, vôbec nepremyslená, zlá, zlovestná a ničiaca všetko, neuvedomujúca si svoju vnútornú silu alebo využívajúca ju zle

bytosť , ktorá má možnosť byť väčšou a vyššou, objaviť jej "vyššie ja", mať schopnosť ovládať svoj osud, myšlienky a pocity, schopnosť dokázať i to, čo teraz považuje za nemožné

Množstvo ľudí je dnes vo falošnej ilúzii, že oni sú strojcom Všetkého. Nie. Nie sú, pretože pozrite sa, čo robia. Čo robíte vy. Čo ako ľudia robíme my, ničíme všetko, čoho sa len dotkneme, naša nádej v dobré veci vzplanie tak rýchlo ako zhasne. Robíme chyby, ktoré by sme vôbec robiť nemuseli, nad všetkým vždy neustále dlho premýšľame až kým nebude neskoro, pretože jednať "spontánne" máme strach. Strach z Neúspechu. Niekedy strach zo Strachu.. A nakoniec aj tak (väčšinou) zistíme, že to bolo zbytočné. Báť sa. A to je presne o tom.. Ľudia sa boja neúspechu a Popritom si myslia, že sú všemocní.. Aké milé...

Je veľmi úzka hranica medzi prvým a druhým bodom. Ľudia svoju vnútornú ilu vôbec nevyužívajú, alebo s ňou idú tým horším smerom. Prečo?? Čo to pomôže? Zase zničiť ďalšiu vec? Ďalšia vyhasnutá nádej? Ďalšie hory bez lesov? Ďalšie epidémie??

No tak...

To, čo je vo vás.. Možno to je tá dokonalosť. Ale neviete jej dať priestor. Neviete ju dať navonok, pritom môžte dokázať... Toľko vecí! Toľko.. úžasných a dokonalých vecí..

Často myslím na to, ako sa cítim. Ako sa Tu cítim. Často mám pocit, že Musím byť v tomto Tele, ktoré mi zatiaľ nedovolí robiť všetko, čo chcem. Teraz to znie absurdne, ale áno, páči sa mi.. nie, tá predsava, že lietam, je dokonalá. Len si to predstavte. Išlo by to. Aj teoreticky. Aj prakticky.

Hmm.. lietať.. napríklad. Niekde vnútri to i možno viem, ale tu, fyzicky nie. Asi mi to zatiaľ nedokvolí myseľ, ktorá na lietanie a skutočnú koncentráciu nie je stavaná.. Ale pracuje sa na tom...

Už dlho premýšľam, čo vadí ľuďom na homosexualite. Viem, že vám to teraz príde máličko od toho, o čom sme písali pred tým, ale vedzte že to sú veci asi tak podobné ako odtiene 832D2B a 832D2D.

Názory typu.. "To je neprirodzené!" ... "To je absolútne proti prírode!" ... "To je tak nechutné!" ... Tak ako i rasisti.. Sú to stratení obmedzenci.. Hnusní a špinaví. A tým nechádžem špinu na celý ich charakter, to nie, ale ten názor.. Oni za to nemôžu, už sa tak narodili.. Čo je na tom tak ťažké pochopiť??

A keď prídu napríklad náckovia protestovať.. tiež to je humánne? Či nie??

Príde mi to ako.. príroda proti prírode. Ľudia proti ľuďom. Jenda mocná sila proti ďalšej mocnej sile. A to všetko.. stále dookola.. Toto je svet. Tento.. Vcelku únavné.

Niekedy mám naozaj chuť odtiaľto vypadnúť. Niekam ďaleko, mimo materializmu, mimo všetkého.. Tam, kde bude kľud môžem robiť, čo chcem.. Kde môžem dokonalejšie tvoriť to, čo je vo mne a hľadať sa. Len.. čo s tými, čo na Tomto svete byť Musia??

Kraj riek

Sat, 30 Apr 2011 22:54:29 +0200

Myslím, že osobne nepoznám nikoho, komu by sa nepáčila dokonalosť klavíru. Pri niektorých skladbách stačí len zavrieť oči a počúvať..

Zadusená

Mon, 11 Apr 2011 14:38:08 +0200

"Našlapaná, místy potemnělá, ostrá, ale přesto náladotvorná a díky určitému neuchopitelnému vnitřnímu kouzlu podmanivá muzika s nepřeslechnutelným energickým vokálem."

"Hlas Freyi ve mě evokuje pocity, jako když stojíte na rozkvetlé louce, cítíte ty rozličné vůně lučního kvítí a vítr vám rozčesává pečlivě učesané vlasy. Stojíte, díváte se do dáli, pravou ruku pomalu zvedáte a čekáte… čekáte na dotyk vašeho druhého já…"

Opis médií pre túto kapelu. Chcela som vás oboznámiť s ňou i s (podľa môjho) jedným z najlepších songov. Hold, niekto neverí rozprávkam..

Pod videom preklad.

Hej, v žiadnom prípade nchceme vystrašiť vaše deti. To je tá posledná vec,

ktorú by sme chceli dosiahnuť. Nechceme vystrašiť nikoho.

Stávam sa bielym prachom, hviezdou, udusenou vďaka pravde

Verila som tvojim lžiam, chcela som, aby si ocenil, čo som

Utápam sa v tvojich očiach, skrytých v tvojom náručí a som tu

Nechcem vidieť, čo ma obklopuje

Drž sa odo mňa ďalej

A nechcem ťa vidieť

Stal si sa lžou, padnutou hviezdou

Stratený v slzách

Stal si sa lžou

A ja sa stávam bielym prachom, hviezdou udusenou pravdou

Stále som iba snom žijúcim pre javisko za vesmírom

Ale neverím vo faloš či rozprávky, je to podvod

Nechcem vidieť, čo ma obklopuje

Drž sa odo mňa ďalej

A nechcem ťa vidieť

Stal si sa lžou, padnutou hviezdou

Stratený v slzách

Stal si sa lžou

Večnosť Pekelná

Sun, 10 Apr 2011 23:10:50 +0200

Nie. Samo o sebe sa nedá charakterizovať jedným slovom. Je to pojem, je to nemateriálna vec, je to takisto pocit, či iný druh sveta alebo časopriestoru. Večne tu bolo a večne aj bude. Je večne pri nás, i keď si to neuvedomujeme. Sleduje nás, sleduje všetkých, no najmä tých, ktorí doň vedome vstúpili. Tak napríklad zapredanie ich duše.. Už som sa stretla aj s názorom, že to sa nedá, pretože je to Tvoje vlastníctvo. Respektíve.. niečo ako.. nehnuteľnosť. Alebo že duša už niekomu patrí a ten s Tebou manipuluje ako s bábkou. Ale.. jednoducho.. to... nie, to nejde. Ty si jej tvorcom (nie strojcom), Ty si s ňou urobíš, čo chceš a to prostredníctvom Tvojej mysle. Ty máš v rukách samého seba, teraz, a je na tebe, čo bude ďalší krok. Nikto za teba totiž nerozodne, pretože Teraz sa musíš rozhodnúť. Si to Ty, kto tvorí svoj život každodenný a z veľkej časti môžeš za to, že je taký, aký je. Ty žiješ svoj život a nikto ti ho nevezme. Pokiaľ, samozrejme, nezapredáš svoju dušu Diablovi.

To je zatiaľ len jeden z príkladov, ako "žiť peklo". Žiť prekliatie. No prečo mám pocit, že sa kliatba a peklo nedajú odlúčiť? Pretože kliatba nemôže existovať bez pekla, ako takého, tak, ako dobro nemôže byť bez zla, no jedine, ak by nebolo absolútne. Ale viete si predstaviť absolútne dobro? Úplné? Maximálne? Nekončiace? Vôbec žiadne zlo?

Vedzte, že aj v tom najdobrejšom dobre je kúsok zla. Ale.. je tu otázka, čo je zlo?

Zlo je, jednoducho povedané, opakom dobrého. Dobré veci vyvolávajú dobré pocity, pozitívne túžby, radosť, či šťastie. A zlo je teda čosi, čo vyvoláva zlý pocit, záporné túžby, smútok a nešťastie. Aspoň, ako ich my poznáme.

Toto všetko sa medzi sebou neustále bije, odporuje si a nedokáže nájsť rovnováhu. Nedokážeme ju nájsť ani my. Absolútna rovnováha, čo môže znamenať absolútny kľud, či úplnú schopnosť vedieť sa rozhodovať, alebo proste balanc medzi určitými silami, protikladmi, je niečo najviac nevyhnutné, čo môže byť. ČO môže existovať bez Niečoho? A takisto Čo je nezávislé od Čoho? Či ničoho?

,,Každá reakcia potrebuje akciu.´´

Ak nájdete niečo absolútne nezávislé od niečoho iného, čo by nevyvolalo chaos, materiálne, či nemateriálne, dajte mi vedieť.

Dostaňme sa späť ku už spomenutému zapredaniu duše. Prečo, ako, kedy, kde, kto, za akým úmyslom??

Podľa môjho je zapredanie duše niekomu tak neústupnému, ako je Diabol, niečo ako.. zapredanie svojej vlastnej slobody, svojho vlastného, svojvoľného rozhodovania v úplne nevyhnutnej či beznádejnej situácii. A to najmä v priemysle. Hudobnom. Vlastne odtiaľ to všetko môžete vidieť, pozorovať, čo všetko dnešní mainstreamoví hudobníci dávajú celému svetu najavo. Stačí vidieť napríklad klip S&M či Alejandro.. Ale prečo??

Je to obchod. Obchod všade znamená "niečo za niečo", teda vy dáte niečo obchodníkovi, ktorý bude za to niečo požadovať "vaše niečo" od vás alebo naopak. Čiže obaja nakoniec budú spokojní. Vlastne sa to tak spočiatku aspoň zdá. Ale vždy je za tým háčik. Takmer za všetkým je vždy háčik. Čo sa týka takéhoto.. eh, nazvime to "duchovného obchodovania", je za tým čosi oveľa viac, je v tom jednoducho vaša duša. A keď sa jej Oni vzdali kvôli sláve, áno, "fungovalo to", obchod prebehol v poriadku, ale jeho vedľajšie účinky? Depresie, nespavosť, ľútosť, strach, ešte raz strach a ešte raz nespavosť. A viac. A po tom všetkom sa seba sami spýtajú, či to naozaj stálo za to..

A už tu môže začať to "peklo".

Už dlho sa stretávam s názorom, že keď človek spácha samovraždu, nepôjde "do neba", ale "do pekla". Ale pri tomto obchode to je až príliš diskutabilné..

Nemám v záujme hádzať špinu na obe strany, ale keby... Keby bol Boh najmilosrdnejší a posielal by do neba i všetkých hriešikov, tak poprvé, čo by ostalo Diablovi? Za druhé, prečo, keď sa vraví, že je všemocný, by chcel neustále, viac a viac prahnúť po moci? Chce naozaj každý len moc? Áno, chce, a chce ju všetku a vlastniť svet.

Preto existuje rovnováha. Presne pre to, aby nevznikol chaos, vojny a zbytočné konflikty. Avšak.. je to tu. Sú tu stále, pretože niečo "nad nami"... "nad nami všetkými" sa nevie rozhodnúť, nevie si urovnať spory, nevie prestať, nevie skončiť toto prekliatie, túto prekliatu vojnu. A teda ani my.

Prvá svetová, druhá svetová vojna.. Názvy. Pojmy. Ale veľmi jednoducho povedané, keď sa už toľko diskutovalo o tretej svetovej, samé dohady, samé otázniky.. Dnes ju žijeme.

Nezhody, večné nezhody, útoky, nebezopečenstvo, neistota, klamstvá, korupcia, manipulácia.. To všetko Dnes, všetko v jednom a stále akosi.. niet úniku. Stále sa to len točí a stále je toho viac a viac, nekonečne sa napĺňajúci balón, ktorý keď praskne... A keď praskne..

Keď, kedy, keď.. keď, keď, keď, samá budúcnosť. Osobne na ňu vcelku ani radšej pomyslieť nechcem, pretože Ľudia mi berú nádej. Berú ju, nevracajú ju, manipulujú... Sú zaslepení materializmom okolo a vy s Nimi. Nechávate sa nevedomky oklamávať, veríte im a oni z toho majú svoj prospech! Prospech, ktorý môže nás úplne zničiť, jednoducho manipulácia, ktorej sa nedokážete vyhnúť, lebo ste Zaslepení. Ale radšej otvorte oči.

Médiá, televízia, mobily, denníky, noviny, priemysel, hudba, filmy... Pre toto máte oči. Žijete si len pre to a nezaujíma vás, čo sa deje tam, vonku, za vaším oknom!

..Aj takto sa dá opísať peklo. Podľa názvu by to bolo.. Peklo dnešnej doby. Alebo Peklo materializmu. Stále, stále, stále sa musíme rozhodovať, neustále a naveky, navždy budeme rozhodnutia činiť, ale.. čo ak spravíme to nesprávne? Preto si treba byť istý.. Byť si istý sebou.

Peklo tu bolo, je a vždy bude. Niekto ho chápe ako zlo, no to je tu takisto večne. Tak ako dobro. Len to neustále... bumbumbymbámžýáímbámfícbumbác.. do seba naráža.

Máte tu možnosť. Možnosť si žiť svoj vysnívaný život, prežiť ho či zažiť, vychutnať si ho.. Je ľahké sa nechať ovplyvniť a dnes už to je ako samozrejmosť... Ale vy nemusíte, rozhodujte sa, je to neustály kolobeh rozhodnutí a rozhodnutia robia život. Nie je potrebné byť súčasťou pekla. Aj keď..

Má však viac podôb. Toto je len jedna z nich, pretože Toto je život...

Ty možno vieš niečo málo, čo ja nie, no ja viem niečo, o čom ty ani netušíš

Mon, 28 Mar 2011 12:21:28 +0200

Často mi vravia, že som ešte mladá. Že som ešte príliš mladá nato, aby som pochopila niektorým veciam alebo prinajhoršom, aby som o nich čo i len vedela. Pýtam sa: o akú vec sa jedná?

... To je jedno. ... Porozprávame sa o tom neskôr. ... Tomu neporozumieš. ... Nerieš to. Nevieš, nerieš. Ale.. prečo??

Vážne, rozoberať moju školu a jej pokračovanie do budúcna s niektorými členmi našej rodiny býva pre mňa doslova traumou.. Ale to si ešte rozmyslíš... Ale tomu ešte nerozumieš.. Ale ty máš na to ešte dosť času... Ba, samé nezmysly, podceňovanie a úplny nenadhľad. Treba myslieť teraz, treba sa tým zaoberať už i teraz, treba teraz žiť.. Nie odkladať veci na neskôr. Počuje ma niekto...?

Skončili sme pri rodine.. Najbližší ľudia. Ste mojou krvou. Ste mojou oporou a kedykoľvek sa za vami môžem obrátiť. Milujem vás najviac na svete, položila by som za vás celé svoje telo do ohňa ale nerozumiete mi. Nerozumiete mi tak, ako mi rozumejú iní. Nerozumiete tomu tak, ako tomu rozumiem ja, máte jednoducho úplne iné zmýšľanie.. A to nás od seba akoby delí, nedokážem vám totiž povedať, čo presne si myslím, čo chcem, čo cítim alebo (ne)potrebujem.. Nie som na to stavaná vám to hovoriť, i keď som doteraz vždy bola.. Mohla som vám povedať naozaj Čokoľvek. Pretože vtedy to bolo iné..

Ak by som ti povedala, že mi vadí príliš materializmu na tomto svete.. Ak by som ti povedala, že chcem svetu niečo zanechať, aby sa "spamätal"... Ak by som ti povedala, že fyzicky tú osobu poznám týždeň a poznám ju lepšie ako ty mňa za posledných 16 rokov... Ak by som ti povedala, že tá osoba je dar v mojom živote a presne Ju som nevedela nájsť.. Až do teraz sa neobjavovala.. A ak by som ti povedala, že je jediná, ktorá má dokáže takmer absolútne pochopiť..?

Neverili by ste mi.. a možno aj áno, iba by ste si mysleli svoje.. A mali by ste na to úplne iný názor.. Vnímali by ste o úplne inak ako ja.. Asi by som vám to celé ani nestihla dopovedať.. Nechcela by som...

Možno sa raz prelomia ľady.. ale teraz to ostane takto..

Vždy ste mi vraveli, hlavne nech robím to, čo ma baví. Aj som robila.. chodila som kade-tade, rok klavír, ďalší výtvarka, očas nejaký ten balet, neskôr gitara.. Večne ste mi pre moje záujmy dávali voľný priestor a podporovali ste ma. Ale to, čo prišlo o pár rokov neskôr, keď som chcela, aby ste boli šťastní a ukázať vám, že môžte byť šťastní, odporovali ste. Zdalo sa mi, že ste ma ani nedokázali vypočuť, pretože máte už "svoje skúsenosti"..... Určite áno, ja to nespochybňujem.. Ale keď mi nevidíte do hlavy a do duše, nesúďte a neuzavierjte si hneď názory, preboha...

Viem, poznám návod na prežitie. Ale poznáte ho aj vy! Ale každý si to vysvetľujete po svojom a tú dokonalú energiu, ktorú v sebe máte, nevyužívate! Neviete ju využiť, pretože obrovské množstvo vecí vám príde nemožné. Pretože vy máte "svoje skúsenosti". A práve takéto myslenie vám všetkým zabraňuje robiť veci.. ktoré sú pre väčšinu "meterialistických" nemožné..

Viem, že dokážem čokoľvek. Môžem. Ak to samozrejme sama pripustím alebo to bude v mojich silách. Doteraz som zažila úžasné veci, o ktorých by sa mi predtým nikdy ani len nezdalo, o ktorých som ani nemala odvahu premýšľať. Ale dá sa to.. všetko sa dá.

Ďakujem

Požehnaný prekliatím oficiálne

Tue, 22 Mar 2011 20:15:05 +0100

Šla som si ľahnúť do postele za úmyslom ísť si na chvíľu pospať po tomto zasranom dni. Moje neustále meniace sa nálady, myšlienky pre školu a ten, ktorý je práve tak ďaleko.. Denne medzi ľuďmi, ktorí ma nedokážu pochopiť, pretože sú príliš zahmlení, zasnení a až obmedzení..

To všetko ustálo. Lenže.. len v tomto momente. Ten moment je úžasný, naplno si ho vychutnávam a nesústredím sa pre nič iné, ako pre Jej text. Pre jej text a krátke video.. Lenže napĺňa ma niečím nekonečným, čo snáď nikdy neodíde. Čo bude pravdepodobne vždy so mnou.. A presne Ona to prehlbuje. Núti ma zamýšľať sa nad vecami, ktoré tvorím a tým nemyslím umenie či myšlienky. Ona, tá pesnička, ktorá mi vždy rozbúcha srdce. Hudba, ktorá je prekliatím môjho rozumu a požehnaním môjho srdca. Tá, ktorá ma nikdy neomrzí, pretože keď som s ňou, cítim jej melódiu, viem, že v nej je kus zo mňa. Je pre mňa spomienkou pre požehnania a kliatby. A stále je so mnou.. Pretože je môj pocit.. Verný pocit.

Požehnaný prekliatím

Sat, 19 Mar 2011 13:38:06 +0100

Asi každý má nejakú tú svoju pieseň, ktorá sa spája s istým úsekom jeho života. Pocity pekné, nepríjemné..

Dobre, stačí slov. V tomto prípade sú absolútne zbytočné. Ani viac neviem, čo viac povedať. Názor si spravte sami.

Pod videom preklad

Od kedy o začalo, bol som požehnaný prekliatím

A pre lepšie či horšie som sa narodil do pohrebného vozu

Viem, povedal som, moje srdce bije pre teba

Klamal som, dievča, bije pre dvoch

Pretože som mal tvoju lásku, dostal som i tie neresti

Vráť späť každé slovo, čo som povedal, čo som povedal tebe

Od kedy o začalo, bol som požehnaný prekliatím

A pre lepšie či horšie som sa narodil do pohrebného vozu

Viem, povedal som, moje srdce bije pre teba

Klamal som, dievča, klamal som ti

Všetko, čoho sa dotknem, skamenie

Tak obopni tvoje paže okolo mňa a nechaj ma samého

Vráť späť každé slovo, čo som povedal, čo som povedal tebe

*oficiálny trailer pre videoklip*

Pozri sa okolo a vnímaj dušou.

Thu, 17 Mar 2011 20:01:04 +0100

Slepí, tak slepí, materializmom zaslepení.. Úbohí a stratení, do seba len zasnení.. Takmer všetko je už márne, neviete, čo je to Šťastie.. Preto sa pýtam - prečo si to stále robíte ťažšie? Úsmev stiahol dlhý pád, a teraz sa pýtaš, kde je to Všetko, čo som mal rád? Kde je všetko to, čo som miloval? Prečo sa dnes nado mnou Boh nezmiloval? Všetci zaslepení.. Tým materializmom.. Padlí, nenávidení, zo svojho bytia zmätení..

Obeť, si prostá obeť - do kedy to mieniš trpieť? Otázku si začni klásť, svoje miesto musíš nájsť. Zachráň sa, si posledný, inak ťa nikto, Nikto nezachráni.

Vlny bijú, klauni sa smejú,
slzy padajú, od Pekla plakajú.

,,Chcem nájsť miesto, kde by ma niekto vzrkriesil.´´

*v tomto úseku myšlienok sú použité úryvky z diel*

,,Často mám strach. Neviem z čoho, nemám o koho, no stále stojí pri mne a.. pravdepodobne sa mu páči niekto, ako som ja. Môže sa vo mne totiž živiť, rásť a rozkvitať. Neviem, prečo práve ja. Asi chcel niekoho, o kom vie, že je preňho strach v istej forme ako.. dobitie batérie alebo voda pre vysušenú rastlinu. Hanba.. Usídlil sa vo mne, ale.. niekedy odchádza. Kedy sa mu len zachce. Avšak najmä vtedy, keď je okolo mňa viac ľudí. Pravdepodobne sa ich bojí. Ale počkať.. ako sa môže strach báť? Môže odísť, keď vie, že sa ma teraz asi nezmocní. Určite nemá šancu, pretože sa smejem. Smejem sa, keď som s ostatnými. Ale akonáhle odídu, opäť je tu. Natešený, že mu môžem poskytnúť, to, čo chce.´´

Často mám pocit, že tam niečo je

Niečo zákerné a chce mi ublížiť

Nenechá ma to dýchať, žiť

Iba v strachu bdieť

,,Bojím sa vďaka.. mnohým veciam. Aspoň v mojom živote je toľko faktorov, ktoré dokážu ovplyvniť moje pocity. Zmierniť, vyvrátiť, obnoviť, zabiť, či pozdvihnúť, zrodiť... A tieto pocity zas ovplyvňujú mňa - môjho ducha, moju dušu, moje myšlienky, konania, rozhodnutia, slová.. Je tu takmer Nekonečné množstvo vecí, vďaka ktorým je môj duch tam, kde je, že sú moje myšlienky stále v pohybe, vďaka ktorým sú moje konania spontánne alebo úmyselné, moje rozhodnutia správne, či nie a slová, ktoré poukazujú na moje myšlienky. No nie úplne. V hlave mám toho oveľa viac, ako na jazyku.´´

Príde za mnou

Za dňa, v noci

Kričím, no niet mi pomoci

Ukrýva sa v zakázanom ovocí,

kde hľadí mi do očí

Uvidí tam len tieň, zlobu,

posiela ku mne nočnú moru

Je ňou sám, vraví..

O teba sa postarám

Pod vieru sa prepadám..

,,Často počúvam a sledujem,ako rôzni ľudia predali svoju dušu temnote. Vlastne nie. Konkrétne Diablovi, a za to, že im splní, čo budú chcieť. Aké podmienky? Žiadne. On totiž bude rád, pretože má ďalšiu dušu na svojej strane. Ale áno, samozrejme, že v tom je háčik. Ten je takmer všade. Dušu už nie je možné vrátiť späť. Je to už takpovediac jeho vlastníctvo a čo sa dáva, (vraj) už sa nepredáva. Spočiatku je to hotová eufória, no následky sú absolútnym opakom dobrého. ´´

Diabolské sonety znejú

Slová stratené vejú

Neviem však, čo sa teraz deje

Kam tento pocit práve speje

I don´t care, if it´s day or night

I don´t care, if it´s wrong or right

I don´t care, if it´s time or Death

I don´t care, if it´s chance to breath

I don´t care, if it´s curse or bless

I don´t care, if it´s clean or mess

I don´t care, if it´s guile or deal

I don´t care, if it´s blood or meal

I don´t care, if it´s light or shadow

I don´t care, if it´s joy or sorrow

I don´t care, if it´s near or far

I don´t care, if it´s Devil or God

,,Protiklady, samé protiklady.. Bez nich by život neexistoval. Bez nich by neexistovalo asi nič. Sú strojcom. Nie je nič absolútne, to jednoducho neexistuje. V každom svetle je kúsok tmy, pri každom tieni sa nachádza svetlo. Všetko sa vzájomne dopĺňa, nič by neexistovalo bez niečoho. Ľadovce sa držia v chlade, no nie v absolútnom. Slnko je najžhavejšia vec široko-ďaleko, no nie je to absolútne horúco. Takisto ani nekonečno nikde nekončí. Alebo? Existuje vôbec večnosť? Ani si neviem predstaviť absolútny pojem "nič". Alebo čo takto pojem.. "absolútne nekonečno"?´´

Tam, kde večná je zem

Tam, kde nesnívaš sen

Tam, kde počuješ len..

Umieraš

Nepostavíš sa viac

Bezduché miesto

Niet odtiaľ úniku

Kým zastavíš To,

privoláš len ďalšiu búrku

Pred očami večné,

zlé a neumierajúce,

krvavé, večné,

hynúce a stratené.

Chcem tam byť, chcem za tebou ísť.

Avšak ešte vyčkaj, kým musím z tohto sveta odísť.

,,Zmysly sú takisto vec, čo ma nesmierne ovplyvňuje. Hmatom dokážem pocítiť chlad, teplo, dokážem si vďaka nemu predstaviť tvar predmetu, dokážem rozbúchať srdce čisto letmým dotykom, a môžem i vziať nôž a kamsi ho vraziť. Hmat je na celom tele. Vďaka nemu sa vo mne rodia rozmanité pocity. Navyše je večne zaneprázdnený. Vďaka mojim chuťovým pohárikom dokážem pocítiť slasť alebo odpor. Chuť - nechuť. Čokoľvek, čo dám na jazyk, cítim a uznám, či to je dobré alebo zlé. Chuť vo mne tvorí pocity. Takisto ako zápach.. Môj nos pohlcuje vzduch až do pľúc, no cez neho takisto viem rozoznať, či je vôňa pekná, príjemná, alebo sa mi hnusí a nerobí mi dobre. Vďaka zápachu si môžem v hlave vybaviť rôzne obrazy, napríklad, keď mi pripomína vôňu milovaného. No zrakom sa dozvedám väčšinu vecí. Vidím.. A vidím tmu či svetlo, vidím oheň alebo sneh, vidím tvár alebo masku.. Vďaka zraku vo mne stále prebýva ohromná, zničujúca, dokonalá nostalgia, ktorá je ku mne pevne pripútaná, či už chcem, alebo nie.. Vtedy to bol najmä zrak, kvôli ktorému si dnes pamätám toľko vecí, ktoré sa mi teraz vybavujú vo forme myšlienok, spomienok.. Tie vo mne vyvolávajú pocity ako hnev, smútok, depresiu, strach, hrdosť, vzrušenie, radosť.. A veľké množstvo ďalších, ktoré sú pre mňa utrpením a dôvodom sa usmievať po celý život. Aj keď sa pozriem na cover môjho obľúbeného filmu alebo cédečka, spomeniem si na to.. Vždy. Stačí mi vyhľadať si napríklad "Flyleaf", či už ako obrázky alebo songy.. Ihneď sa mi vynorí v hlave presne Tá pesnička, ktorá so mnou bola a pravdepodobne aj bude po veľkú časť existencie.. Keď vidím obrázky či fotky, ani si ju nemusím pustiť, pretože mi hrá sama v hlave. Automaticky sa mi už zapla v mojom myšlienkovom stereu.. Prešla so mnou totiť významným obdobím, počúvala som ju neustále a pokiaľ si ju nevymažem, spomienky budú stále so mnou. Sluch vo mne zrodzuje asi najviac spomienok...

Ale to nie je všetko. Všetky zmysly majú spoločných niekoľko vecí.. Vyvolávajú kladné a záporné pocity a myšlienky. Všetky sú večne zaneprázdnené.´´

Tvoj zmysel ťa vedie

Nestálo ťa klame

Tvoj strach ťa pletie

Prekliatia samé..

,,Zrak, čuch, sluch, chuť, či hmat nie sú jediné zmysly. Máme tu pocity, ktoré od istých "zmyslov" nemajú ďaleko.. Tak napríklad strach. Vnútorné cítenie, predpovede, intuícia.. Alebo i orgazmus. To nie je len pocit. Je to pocítenie, splynutie.. Zmyslov samých nie je len päť. Ale prečo len?´´

I cannot understand, what I do, what I am

Thoughts I brought forth, are out of my brain

,,Ľudia mi často vravia, že sa ma boja. Bojím sa ťa.. Och, máš taký desivý pohľad.. Asi by som si mala povedať, preboha, prečo tak desím ľudí? Ja predsa nechcem aby sa ma báli! - ale to nie. Pravdupovediac.. nehnevám sa, ani náhodou, ani to vo mne netvorí nijaké zlé pocity, či nebodaj výčitky. Už odjakživa ma ľudia vnímali "inak". Ani neviem presne povedať, ako, prečo, kto všetko.. Ani nemusím sledovať isté reakcie dotyčných, stačí mi, keď sa na mňa raz pozrie a viem to z neho vycítiť. Dokážem rozpoznať, čo si o mne môže myslieť. Tá malá si uričite pomyslela, že som divná čarodejnica, ktorá len mučí a mučí a... Tamten starší pán ma určite vníma ako.. niekoho, kto by nemal taký vek, aký má, ale ako niekoho staršieho, s rozvinutejším myslením.. Možno.. A tamtá ženská.. tá je asi rada, že ma nemá za dieťa.

Pohľady ľudí sú rôzne. Asi preto nás je toľko. Lenže čo s takými, čo sú iní? Oni vlastne iní ani nie sú. Sú asi len... menej materialistickí.´´

Odkedy to začalo, bol som požehnaný prekliatím

A pre to lepšie, či horšie som bol zrodený do pohrebného vozu

Viem, že som povedal, moje srdce bije pre teba

Avšak klamal som ti, bije pre dvoch

Pretože som mal tvoju lásku, mal som i tie neresti

Vezmi späť každé slovo, čo som povedal, každé slovo, čo som povedal Tebe

Všetko, čoho sa dotknem, skamenie

Tak oviň svoje ruky okolo mňa a nechaj ma samého

Kedysi sa malé dievčatko bálo tieňov. Dnes to dievča medzi tieňmi žije.

Diskriminácia "iných" (klauni)

Sat, 05 Mar 2011 16:05:16 +0100

Pred mesiacom sme napísali a uverejnili článok s názvom Diskriminácia.. "iných", ktorý mal zatiaľ asi najväčší úspech zo všetkých článkov. Inšpirovalo ma to, a preto som aj urobila prácu do školy - podľa tejto témy.

Na výtvarke sme totiž mali tému sociálne prostredie z nášho pohľadu. Myslím, že keď sa na obrázok zadívate, tak snáď pochopíte, čo ním chcem povedať.

*obrázok bol upravený

Minds in soul of LulushCore

Sat, 05 Mar 2011 15:22:58 +0100

Som za.

Sun, 27 Feb 2011 23:02:36 +0100

Áno, osobne som hlasovala pre túto -orgazmickú- tému. Zaujíma ma totiž nielen pohľad ľudí na túto vec, ale chcela som prispieť i nejakou (ne)pošvrňujúcou myšlienkou, ktorá sa ukrýva v mojej hlave. Ako vždy...

Množstvo článkov, ktoré som si na túto tému prečítala, súviseli väčšinou s pedofíliou, alebo to ľudia opisovali ako vec, o ktorej by sa nemalo vravieť, ako o niečom úplne hroznom či zakázanom, nehanebnom. Tiež som si všimla aj článkov, ktoré s touto témou nemali nič spoločné. Alebo len ľudia písali o faktoch v tejto oblasti.. Takisto som natrafila aj na názory, že sú na to ľudia ešte asi príliš mladí alebo neskúsení nato, aby o tom mohli niečo napísať alebo to mohli normálne rozoberať. Avšak osobne si myslím, že nejde o nič neprirodzené. V každom z nás sa totiž ukrýva "pud túžby" (myslím, že viete, čo myslím), no ľudia sa o tom len.. boja hovoriť.

Väčšina z nás je totiž u tak naučená a naprogramovaná, že je sex veľmi intímna, poprípade neslušná, či pošpiňujúca téma. Áno, svojím spôsobom je. Lenže nebyť tejto veci, pravdepodobne by ste tu neboli.

Keďže sa koniec týždňa blíži, dajme si nejakú tú príjemnú tému, keď už väčšina z nás pôjde do školy a roboty :p.

Keby ste sa niekoho opýtali, čo je sex, alebo čo je podľa neho sex, vedel by vám dať rozumnú odpoveď? Asi hej, pretože, prirodzene, je to sám pohlavný styk alebo abstraktne i orgazmus.

Viete si predstaviť, že by vám niekto nevedel povedať, čo to je? To asi nie, lebo dnes už tu máme toľko možností, ako sa dostať ku informáciám, či už chcene, alebo nechcene.

Veď predsa.. keď idete s malou sestrou do drogérie a musíte prejsť okolo regálu s kondómami a lubrikačnými gélami, aby ste sa dostali ku pokladni.. asi jej nedá sa nespýtať, čo to je?

A to nie len v obchodoch, ale vezmime si napríklad japonské ulice...

Viete si predstaviť toto pobehovať u nás? Ale áno, je to svojím spôsobom dobrá vec, pretože pripomínajú ľuďom, aby používali ochranu. (i keď je to čisto reklama a komercia)

No práve o toto tu nekráča..

Jedná sa o sex samotný. To znamená, že nejaká činnosť, čo ľudia robia, by im mala byť príjemná a po nej sa i cítia dobre. Lenže toto nie je pravda. Vezmite si napríklad.. hmm.. väčšina ľudí tomu vraví sex cez internet. Ale to sa sexom nazvať predsa ani nedá, no.. ako by sa to dalo?? Konverzujúci si môžu akurát písať cez chat a popritom môžu robiť dobre sebe samým. A to sa, podľa môjho názoru, úplne vymyká z rúk slovu "sex". Môže to byť sebauspokojenie cez internet, ale sex určite nie..

Vrátim sa ku článkom, ktoré hovoria, akí mladí či neskúsení sú ich autori. Ale.. no a?

Ľudia hlasovali najmä pre túto tému. Tiež asi chceli vidieť názory iných alebo sa podeliť so svojím. Presne tak - nie je na tom nič zlé. Prejaviť sa... Keď už sex vyhral tému tohto týždňa, tak nech sa o tom vraví.

Samozrejme, nemám tým teraz na mysli, aby sme si všetci rozprávali o svojich sexuálnych zážitkoch. Ale názory, čo sa týkajú tejto nehanebnej témy.

Ak by som mala rozobrať spomenutý pud túžby.. áno, skrýva sa v každom z nás. A to teraz nevravím len o túžbe po uspokojení. Človek totiž túži po mnohých veciach. Túži po nich preto, lebo sa mu páčia. Páčia sa mu preto, lebo v ňom vyvolávajú dobrý pocit. A vyvolávajú v ňom dobrý pocit preto, lebo ho to potom robí šťastným. A byť šťastným je predsa nenahraditeľný pocit... Napríklad orgazmus môže vyvolať dhodobý pocit šťastia.

Takže sa aj milujeme preto, aby sme boli šťastní a naplnili svoje túžby.. alebo očakávania.. A to aj vtedy, ak si chceme užiť len tak, pre srandu. Pre Zábavu.. S kamarátmi, napríklad...

Vedzte, že drvivá väčšina i neplnoletých má už za sebou nejaký ten "úlet". Osobne to veľmi nepreferujem len kvôli veci, že sa o tom nechcene môžu dozvedieť ostatní. Ale ak to tí dvaja dotyční dokážu uhrať a zakryť, potom v tom nie je žiadny problém. No.. jedine vtedy, ak by boli v úlohe aj city. A to už je nebezpečné.

Osobne som čaro sexu ešte nepokúšala, avšak čaro iných vecí, ktoré od toho nemali ďaleko, to už áno. Za to je obvinený pud túžby.

Väčšina vecí z toho boli len "úlety", neplánované činy, spontánne konania... Ale ani jednu vec z toho neľutujem. Posunulo ma to ďalej, vždy, keď si na to dopodrobna spomeniem, stále posúva, jednoducho sa nad tým potom nezastavujem. Viem, že to bola blbosť, že to je už za mnou, ale takisto viem, že mi to veľa dalo. Bez tej (málo) poškvrnenej minulosti by som nebola to, čo som teraz. Navyše to nezašlo až tak ďaleko, aby som si teraz musela niečo -prinajmenšom- vyčítať.

Ľudia často robia hlúposti. Ale načo by to slovo existovalo, aby sa nemohlo použiť?

Lenže sú tu aj veci, ktoré už nie sú len hlúposti, ale osobné zločiny. Tak napríklad sex za peniaze... Dobre.. keď je v človek beznádejnej situácii, kde si nutne potrebuje na niečo zarobiť, či vtedy, keď prišiel o všetko, dá sa to pochopiť. Ale ak na to dotyčný nemá nejaký rozumný dôvod, je to hlúposť. Veľká hlúposť. A to nemá ďaleko od spontánnych či nevedomých činov, napríklad, keď je človek opitý alebo koná neuvážene.

Keď už orgazmus, tak s niekým, koho.. aspoň trochu poznám, či z neho nemám zlý pocit, alebo najlepšie s niekým, koho mám rada.. Veď orgazmus predsa nemusí byť vyvolaný len pohlavným stykom..

Zabudla som spomenúť jednu veľmi dôležitú vec.. Bozkávanie, ktoré v nás vyvoláva nesmierne množstvo endorfínov a vďaka nemu sa to dostane aj ku.. intímnejším veciam.

Navyše je vedecky dokázané, že človek, ktorý sa častejšie bozkáva, je šťastnejší. Avšak (hlavne) za situácie, ak má dobre bozkávajúceho partnera...