Lika Biggest Comeback Evar

19. prosince 2011 v 23:28 | Lulush |  Others
Niekedy je príliš neskoro na to, uvedomiť si niektoré veci. Napríklad, keď prepásneme jedinečnú príležitosť, keď odložíme veci na neskôr, či už, keď si povieme, že to nestojí za to. Všetky tieto veci sú totiž irelevantné, zbrzďujú a len sa tým zabíja čas. Berú nádej a vízie do budúcna. Nič už totiž nebude také ako predtým, a nič už Nikdy nebude také, ako je to práve Teraz. Pretože len Teraz a znova Teraz, práve ihneď a ešte raz s veľkým Teraz je Možnosť - čokoľvek zmeniť. Naozaj Čokoľvek. Stačí jedna malá, na prvý pohľad nepodstatná myšlienka, ale neskôr už bude mať oveľa väčšiu hodnotu.
Až dnes som si uvedomila, ako mi blog chýba. Bude to výlev, ja viem, avšak je to pre mňa podstatné. Chcem, aby ste o tom vedeli. Chcem, aby ste vedeli, aspoň v skratke, čo sa udialo za posledné mesiace, a čo sa stať, samozrejme, ani nemuselo. A najradšej by som už zaľahla do postele, avšak viem, že zajtra budú moje slová iné ako teraz.

Ani neviem, kde začať. Dnes väčšinu vecí píšem od záveru písomnosti. Ako napríklad sloh na slovenčine.. Písali sme opis. Témy boli "Prechádzka", "Kráľovstvo nebeské" a "Moje biele mesto". Už na začiatku mi hneď bolo jasné, čo si vyberiem, no potom som zaváhala. Kráľovstvo nebeské - o tom by som mohla napísať aj celú knihu, a bola by len o opisoch. Moje biele mesto však mali sprevádzať len myšlienky o meste, v ktorom práve žijeme. A to sa mi nechcelo. Nevyjadrovalo by to totiž nič pozitívne. Nemám rada mestá. Mám rada mestá, ale nie, keď sú preplnené ľuďmi bez nádeje, ktorí sa stále za niečím ponáhľajú. Preto mi v poslednej dobe robilo veľký problém zotrvať v pozitívnej, či maximálne v neutrálnej energii a nálade, keď som bola medzi davom. Ľudia, ľudia, všade samí ľudia! Hlavne teraz, keď prichádzajú sviatky. Všetci nakupujú, všetci zháňajú a všetci stresujú, čo dať komu pod stromček. A popritom si len veľká Menšina uvedomuje, o čom vlastne Vianoce sú. Pre mňa je hlavné, aby sme boli aspoň vtedy spolu. Nič viac.
Práve sa mi vybavila spomienka na letné prázdniny.. Ach, neuveriteľné, že hoci aj za taký krátky čas sa dá toľko vecí zmeniť. Napríklad moje vlasy. Veľa pre mňa znamenajú a snažím sa im dať, čo si zaslúžia. A preto mi konečne dorástli ^^.
Ďalej by to mohol byť napríklad môj pohľad na svet. Každým Jedným dňom som cítila, že sa všetko (z)mení. Všekto. A myslela som len na to, kedy to konečne bude podľa mojich predstáv, keď už sa konečne "nájdem", keď budem môcť byť spokojná s tým, čím som... Avšak tento prekrásny pocit, ten prichádza(l) len občas. Pochopila som totiž, že nech už ste kýmkoľvek a čímkoľvek, nedá sa byť optimistický 24 hodín denne. To jednoducho nejde. Hoci ak sa to niekomu tak podarilo, mám radosť s ním.
A taktiež... niekedy stačí nepatrný impulz - spomienka, myšlienka, nápad, na to, aby sme sa opäť cítili šťastní, slobodní a naplnení.
A takéto impulzy jestvujú v každom. Len si ich nevšímame. Nevenujeme im pozornosť kvôli zbytočnostiam. Moje takéto impulzy boli pred necelým týždňom posilnené jedným z najviac najkrajších zážitkov v mojom živote, ak nie tým najkrajším. Bol to koncert Adept, mojej obľúbenej kapely, ktorá mi vždy posvietila na temnú cestu. Mali koncert minulý utorok vo Viedni, a akákoľvek námietka našich bola úplne zbytočná. Stála som si za tým tak pevne, ako posledne asi pri výbere školy. Vedela som jednoducho, že tam pôjdem, že tam budem, nech sa deje čokoľvek. Splnilo sa mi to. Splnilo sa mi dokonca niekoľko snov, pretože hlavne posledných pár mesiacov som mala veľmi silné žážitky v snoch, že som bola skutočne na ich koncerte. A bolo to skvelé. Úžasné. Nadpozemské. Galaktické! Všetko, čo som zažila v snoch, som zažila v skutočnosti, boli to tie najkrajšie predzvesti, na ktoré si teraz spomeniem a pri ktoých istotne viem, že neklamali. A som za to nekonečne vďačná, lebo také veci sa nedejú každý deň. Hoci by sa mohli, keby sme začali viac Žiť. Anyway - fotka, ktorú ste mali možnosť zbadať hore, je fotka z toho koncertu - s jedným z najdôležitejších chlapov v mojom živote - so spevákom zo skupiny. Skvelý pocit. A aj za ten ešte raz a sto krát ďakujem, pretože bol (takmer) nenahraditeľný. A teraz - nestrácam nádej, že ich uvidím znovu. Kým budú jestvovať a chodiť po svete, silne verím tomu, že ich uvidím. Tak ako predtým.
Ku koncertu sa určite ešte niekedy vrátim. Tento výpis však zakončím ešte pár slovami o blogu - ďakujem všetkým, čo sem chodili a dúfam, že naň nezabudnete a prídete sem znova, pretože viem, že ako aj mne, i vám to môže veľa dať. A verte mi, že vás nesklamem. To by som sklamala samu seba =p.
Prajem vám zatiaľ krásne sny a strávený čas s tými, na ktorých vám záleží. Nezabúdajte na dôveru a na úprimnú vďačnosť.

Neodchádzame naveky. Onedlho sme tu opäť.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 vestec vestec | Web | 13. ledna 2012 v 6:59 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama