
Nie. Samo o sebe sa nedá charakterizovať jedným slovom. Je to pojem, je to nemateriálna vec, je to takisto pocit, či iný druh sveta alebo časopriestoru. Večne tu bolo a večne aj bude. Je večne pri nás, i keď si to neuvedomujeme. Sleduje nás, sleduje všetkých, no najmä tých, ktorí doň vedome vstúpili. Tak napríklad zapredanie ich duše.. Už som sa stretla aj s názorom, že to sa nedá, pretože je to Tvoje vlastníctvo. Respektíve.. niečo ako.. nehnuteľnosť. Alebo že duša už niekomu patrí a ten s Tebou manipuluje ako s bábkou. Ale.. jednoducho.. to... nie, to nejde. Ty si jej tvorcom (nie strojcom), Ty si s ňou urobíš, čo chceš a to prostredníctvom Tvojej mysle. Ty máš v rukách samého seba, teraz, a je na tebe, čo bude ďalší krok. Nikto za teba totiž nerozodne, pretože Teraz sa musíš rozhodnúť. Si to Ty, kto tvorí svoj život každodenný a z veľkej časti môžeš za to, že je taký, aký je. Ty žiješ svoj život a nikto ti ho nevezme. Pokiaľ, samozrejme, nezapredáš svoju dušu Diablovi.
To je zatiaľ len jeden z príkladov, ako "žiť peklo". Žiť prekliatie. No prečo mám pocit, že sa kliatba a peklo nedajú odlúčiť? Pretože kliatba nemôže existovať bez pekla, ako takého, tak, ako dobro nemôže byť bez zla, no jedine, ak by nebolo absolútne. Ale viete si predstaviť absolútne dobro? Úplné? Maximálne? Nekončiace? Vôbec žiadne zlo?
Vedzte, že aj v tom najdobrejšom dobre je kúsok zla. Ale.. je tu otázka, čo je zlo?
Zlo je, jednoducho povedané, opakom dobrého. Dobré veci vyvolávajú dobré pocity, pozitívne túžby, radosť, či šťastie. A zlo je teda čosi, čo vyvoláva zlý pocit, záporné túžby, smútok a nešťastie. Aspoň, ako ich my poznáme.
Toto všetko sa medzi sebou neustále bije, odporuje si a nedokáže nájsť rovnováhu. Nedokážeme ju nájsť ani my. Absolútna rovnováha, čo môže znamenať absolútny kľud, či úplnú schopnosť vedieť sa rozhodovať, alebo proste balanc medzi určitými silami, protikladmi, je niečo najviac nevyhnutné, čo môže byť. ČO môže existovať bez Niečoho? A takisto Čo je nezávislé od Čoho? Či ničoho?
,,Každá reakcia potrebuje akciu.´´
Ak nájdete niečo absolútne nezávislé od niečoho iného, čo by nevyvolalo chaos, materiálne, či nemateriálne, dajte mi vedieť.
Dostaňme sa späť ku už spomenutému zapredaniu duše. Prečo, ako, kedy, kde, kto, za akým úmyslom??
Podľa môjho je zapredanie duše niekomu tak neústupnému, ako je Diabol, niečo ako.. zapredanie svojej vlastnej slobody, svojho vlastného, svojvoľného rozhodovania v úplne nevyhnutnej či beznádejnej situácii. A to najmä v priemysle. Hudobnom. Vlastne odtiaľ to všetko môžete vidieť, pozorovať, čo všetko dnešní mainstreamoví hudobníci dávajú celému svetu najavo. Stačí vidieť napríklad klip S&M či Alejandro.. Ale prečo??
Je to obchod. Obchod všade znamená "niečo za niečo", teda vy dáte niečo obchodníkovi, ktorý bude za to niečo požadovať "vaše niečo" od vás alebo naopak. Čiže obaja nakoniec budú spokojní. Vlastne sa to tak spočiatku aspoň zdá. Ale vždy je za tým háčik. Takmer za všetkým je vždy háčik. Čo sa týka takéhoto.. eh, nazvime to "duchovného obchodovania", je za tým čosi oveľa viac, je v tom jednoducho vaša duša. A keď sa jej Oni vzdali kvôli sláve, áno, "fungovalo to", obchod prebehol v poriadku, ale jeho vedľajšie účinky? Depresie, nespavosť, ľútosť, strach, ešte raz strach a ešte raz nespavosť. A viac. A po tom všetkom sa seba sami spýtajú, či to naozaj stálo za to..
A už tu môže začať to "peklo".
Už dlho sa stretávam s názorom, že keď človek spácha samovraždu, nepôjde "do neba", ale "do pekla". Ale pri tomto obchode to je až príliš diskutabilné..
Nemám v záujme hádzať špinu na obe strany, ale keby... Keby bol Boh najmilosrdnejší a posielal by do neba i všetkých hriešikov, tak poprvé, čo by ostalo Diablovi? Za druhé, prečo, keď sa vraví, že je všemocný, by chcel neustále, viac a viac prahnúť po moci? Chce naozaj každý len moc? Áno, chce, a chce ju všetku a vlastniť svet.
Preto existuje rovnováha. Presne pre to, aby nevznikol chaos, vojny a zbytočné konflikty. Avšak.. je to tu. Sú tu stále, pretože niečo "nad nami"... "nad nami všetkými" sa nevie rozhodnúť, nevie si urovnať spory, nevie prestať, nevie skončiť toto prekliatie, túto prekliatu vojnu. A teda ani my.
Prvá svetová, druhá svetová vojna.. Názvy. Pojmy. Ale veľmi jednoducho povedané, keď sa už toľko diskutovalo o tretej svetovej, samé dohady, samé otázniky.. Dnes ju žijeme.
Nezhody, večné nezhody, útoky, nebezopečenstvo, neistota, klamstvá, korupcia, manipulácia.. To všetko Dnes, všetko v jednom a stále akosi.. niet úniku. Stále sa to len točí a stále je toho viac a viac, nekonečne sa napĺňajúci balón, ktorý keď praskne... A keď praskne..
Keď, kedy, keď.. keď, keď, keď, samá budúcnosť. Osobne na ňu vcelku ani radšej pomyslieť nechcem, pretože Ľudia mi berú nádej. Berú ju, nevracajú ju, manipulujú... Sú zaslepení materializmom okolo a vy s Nimi. Nechávate sa nevedomky oklamávať, veríte im a oni z toho majú svoj prospech! Prospech, ktorý môže nás úplne zničiť, jednoducho manipulácia, ktorej sa nedokážete vyhnúť, lebo ste Zaslepení. Ale radšej otvorte oči.
Médiá, televízia, mobily, denníky, noviny, priemysel, hudba, filmy... Pre toto máte oči. Žijete si len pre to a nezaujíma vás, čo sa deje tam, vonku, za vaším oknom!
..Aj takto sa dá opísať peklo. Podľa názvu by to bolo.. Peklo dnešnej doby. Alebo Peklo materializmu. Stále, stále, stále sa musíme rozhodovať, neustále a naveky, navždy budeme rozhodnutia činiť, ale.. čo ak spravíme to nesprávne? Preto si treba byť istý.. Byť si istý sebou.
Peklo tu bolo, je a vždy bude. Niekto ho chápe ako zlo, no to je tu takisto večne. Tak ako dobro. Len to neustále... bumbumbymbámžýáímbámfícbumbác.. do seba naráža.
Máte tu možnosť. Možnosť si žiť svoj vysnívaný život, prežiť ho či zažiť, vychutnať si ho.. Je ľahké sa nechať ovplyvniť a dnes už to je ako samozrejmosť... Ale vy nemusíte, rozhodujte sa, je to neustály kolobeh rozhodnutí a rozhodnutia robia život. Nie je potrebné byť súčasťou pekla. Aj keď..
Má však viac podôb. Toto je len jedna z nich, pretože Toto je život...




Zajímavý článek, strašně složité myšlenky, občas jsem se v tom až ztratila a musela se hodně zamyslet, abych pochopila, co tím vlastně bylo řečeno. Zapůsobilo to na mě ovšem opravdu silně...
Působí to na mě tak nějak všelijak - vidím strašně moc negativity a špatnosti, vidím v tom ale i tvůj starý názor, totiž že každý má život takový, jaký si ho sám udělá.
Nemůžu říct, že bych s něčím nesouhlasila, ty názory jsou tak hluboké, vypjaté a osobní, že snad ani nikdo nemá právo na to se k nim vyjadřovat nebo je snad kritizovat.