Šla som si ľahnúť do postele za úmyslom ísť si na chvíľu pospať po tomto zasranom dni. Moje neustále meniace sa nálady, myšlienky pre školu a ten, ktorý je práve tak ďaleko.. Denne medzi ľuďmi, ktorí ma nedokážu pochopiť, pretože sú príliš zahmlení, zasnení a až obmedzení..
To všetko ustálo. Lenže.. len v tomto momente. Ten moment je úžasný, naplno si ho vychutnávam a nesústredím sa pre nič iné, ako pre Jej text. Pre jej text a krátke video.. Lenže napĺňa ma niečím nekonečným, čo snáď nikdy neodíde. Čo bude pravdepodobne vždy so mnou.. A presne Ona to prehlbuje. Núti ma zamýšľať sa nad vecami, ktoré tvorím a tým nemyslím umenie či myšlienky. Ona, tá pesnička, ktorá mi vždy rozbúcha srdce. Hudba, ktorá je prekliatím môjho rozumu a požehnaním môjho srdca. Tá, ktorá ma nikdy neomrzí, pretože keď som s ňou, cítim jej melódiu, viem, že v nej je kus zo mňa. Je pre mňa spomienkou pre požehnania a kliatby. A stále je so mnou.. Pretože je môj pocit.. Verný pocit.





BMTH :) yéy :)