na Blog.cz

Slepí, tak slepí, materializmom zaslepení.. Úbohí a stratení, do seba len zasnení.. Takmer všetko je už márne, neviete, čo je to Šťastie.. Preto sa pýtam - prečo si to stále robíte ťažšie? Úsmev stiahol dlhý pád, a teraz sa pýtaš, kde je to Všetko, čo som mal rád? Kde je všetko to, čo som miloval? Prečo sa dnes nado mnou Boh nezmiloval? Všetci zaslepení.. Tým materializmom.. Padlí, nenávidení, zo svojho bytia zmätení..

Obeť, si prostá obeť - do kedy to mieniš trpieť? Otázku si začni klásť, svoje miesto musíš nájsť. Zachráň sa, si posledný, inak ťa nikto, Nikto nezachráni.

Vlny bijú, klauni sa smejú,
slzy padajú, od Pekla plakajú.

,,Chcem nájsť miesto, kde by ma niekto vzrkriesil.´´

*v tomto úseku myšlienok sú použité úryvky z diel*

,,Často mám strach. Neviem z čoho, nemám o koho, no stále stojí pri mne a.. pravdepodobne sa mu páči niekto, ako som ja. Môže sa vo mne totiž živiť, rásť a rozkvitať. Neviem, prečo práve ja. Asi chcel niekoho, o kom vie, že je preňho strach v istej forme ako.. dobitie batérie alebo voda pre vysušenú rastlinu. Hanba.. Usídlil sa vo mne, ale.. niekedy odchádza. Kedy sa mu len zachce. Avšak najmä vtedy, keď je okolo mňa viac ľudí. Pravdepodobne sa ich bojí. Ale počkať.. ako sa môže strach báť? Môže odísť, keď vie, že sa ma teraz asi nezmocní. Určite nemá šancu, pretože sa smejem. Smejem sa, keď som s ostatnými. Ale akonáhle odídu, opäť je tu. Natešený, že mu môžem poskytnúť, to, čo chce.´´

Často mám pocit, že tam niečo je

Niečo zákerné a chce mi ublížiť

Nenechá ma to dýchať, žiť

Iba v strachu bdieť

,,Bojím sa vďaka.. mnohým veciam. Aspoň v mojom živote je toľko faktorov, ktoré dokážu ovplyvniť moje pocity. Zmierniť, vyvrátiť, obnoviť, zabiť, či pozdvihnúť, zrodiť... A tieto pocity zas ovplyvňujú mňa - môjho ducha, moju dušu, moje myšlienky, konania, rozhodnutia, slová.. Je tu takmer Nekonečné množstvo vecí, vďaka ktorým je môj duch tam, kde je, že sú moje myšlienky stále v pohybe, vďaka ktorým sú moje konania spontánne alebo úmyselné, moje rozhodnutia správne, či nie a slová, ktoré poukazujú na moje myšlienky. No nie úplne. V hlave mám toho oveľa viac, ako na jazyku.´´

Príde za mnou

Za dňa, v noci

Kričím, no niet mi pomoci

Ukrýva sa v zakázanom ovocí,

kde hľadí mi do očí

Uvidí tam len tieň, zlobu,

posiela ku mne nočnú moru

Je ňou sám, vraví..

O teba sa postarám

Pod vieru sa prepadám..

,,Často počúvam a sledujem,ako rôzni ľudia predali svoju dušu temnote. Vlastne nie. Konkrétne Diablovi, a za to, že im splní, čo budú chcieť. Aké podmienky? Žiadne. On totiž bude rád, pretože má ďalšiu dušu na svojej strane. Ale áno, samozrejme, že v tom je háčik. Ten je takmer všade. Dušu už nie je možné vrátiť späť. Je to už takpovediac jeho vlastníctvo a čo sa dáva, (vraj) už sa nepredáva. Spočiatku je to hotová eufória, no následky sú absolútnym opakom dobrého. ´´

Diabolské sonety znejú

Slová stratené vejú

Neviem však, čo sa teraz deje

Kam tento pocit práve speje

I don´t care, if it´s day or night

I don´t care, if it´s wrong or right

I don´t care, if it´s time or Death

I don´t care, if it´s chance to breath

I don´t care, if it´s curse or bless

I don´t care, if it´s clean or mess

I don´t care, if it´s guile or deal

I don´t care, if it´s blood or meal

I don´t care, if it´s light or shadow

I don´t care, if it´s joy or sorrow

I don´t care, if it´s near or far

I don´t care, if it´s Devil or God

,,Protiklady, samé protiklady.. Bez nich by život neexistoval. Bez nich by neexistovalo asi nič. Sú strojcom. Nie je nič absolútne, to jednoducho neexistuje. V každom svetle je kúsok tmy, pri každom tieni sa nachádza svetlo. Všetko sa vzájomne dopĺňa, nič by neexistovalo bez niečoho. Ľadovce sa držia v chlade, no nie v absolútnom. Slnko je najžhavejšia vec široko-ďaleko, no nie je to absolútne horúco. Takisto ani nekonečno nikde nekončí. Alebo? Existuje vôbec večnosť? Ani si neviem predstaviť absolútny pojem "nič". Alebo čo takto pojem.. "absolútne nekonečno"?´´

Tam, kde večná je zem

Tam, kde nesnívaš sen

Tam, kde počuješ len..

Umieraš

Nepostavíš sa viac

Bezduché miesto

Niet odtiaľ úniku

Kým zastavíš To,

privoláš len ďalšiu búrku

Pred očami večné,

zlé a neumierajúce,

krvavé, večné,

hynúce a stratené.

Chcem tam byť, chcem za tebou ísť.

Avšak ešte vyčkaj, kým musím z tohto sveta odísť.

,,Zmysly sú takisto vec, čo ma nesmierne ovplyvňuje. Hmatom dokážem pocítiť chlad, teplo, dokážem si vďaka nemu predstaviť tvar predmetu, dokážem rozbúchať srdce čisto letmým dotykom, a môžem i vziať nôž a kamsi ho vraziť. Hmat je na celom tele. Vďaka nemu sa vo mne rodia rozmanité pocity. Navyše je večne zaneprázdnený. Vďaka mojim chuťovým pohárikom dokážem pocítiť slasť alebo odpor. Chuť - nechuť. Čokoľvek, čo dám na jazyk, cítim a uznám, či to je dobré alebo zlé. Chuť vo mne tvorí pocity. Takisto ako zápach.. Môj nos pohlcuje vzduch až do pľúc, no cez neho takisto viem rozoznať, či je vôňa pekná, príjemná, alebo sa mi hnusí a nerobí mi dobre. Vďaka zápachu si môžem v hlave vybaviť rôzne obrazy, napríklad, keď mi pripomína vôňu milovaného. No zrakom sa dozvedám väčšinu vecí. Vidím.. A vidím tmu či svetlo, vidím oheň alebo sneh, vidím tvár alebo masku.. Vďaka zraku vo mne stále prebýva ohromná, zničujúca, dokonalá nostalgia, ktorá je ku mne pevne pripútaná, či už chcem, alebo nie.. Vtedy to bol najmä zrak, kvôli ktorému si dnes pamätám toľko vecí, ktoré sa mi teraz vybavujú vo forme myšlienok, spomienok.. Tie vo mne vyvolávajú pocity ako hnev, smútok, depresiu, strach, hrdosť, vzrušenie, radosť.. A veľké množstvo ďalších, ktoré sú pre mňa utrpením a dôvodom sa usmievať po celý život. Aj keď sa pozriem na cover môjho obľúbeného filmu alebo cédečka, spomeniem si na to.. Vždy. Stačí mi vyhľadať si napríklad "Flyleaf", či už ako obrázky alebo songy.. Ihneď sa mi vynorí v hlave presne Tá pesnička, ktorá so mnou bola a pravdepodobne aj bude po veľkú časť existencie.. Keď vidím obrázky či fotky, ani si ju nemusím pustiť, pretože mi hrá sama v hlave. Automaticky sa mi už zapla v mojom myšlienkovom stereu.. Prešla so mnou totiť významným obdobím, počúvala som ju neustále a pokiaľ si ju nevymažem, spomienky budú stále so mnou. Sluch vo mne zrodzuje asi najviac spomienok...

Ale to nie je všetko. Všetky zmysly majú spoločných niekoľko vecí.. Vyvolávajú kladné a záporné pocity a myšlienky. Všetky sú večne zaneprázdnené.´´

Tvoj zmysel ťa vedie

Nestálo ťa klame

Tvoj strach ťa pletie

Prekliatia samé..

,,Zrak, čuch, sluch, chuť, či hmat nie sú jediné zmysly. Máme tu pocity, ktoré od istých "zmyslov" nemajú ďaleko.. Tak napríklad strach. Vnútorné cítenie, predpovede, intuícia.. Alebo i orgazmus. To nie je len pocit. Je to pocítenie, splynutie.. Zmyslov samých nie je len päť. Ale prečo len?´´

I cannot understand, what I do, what I am

Thoughts I brought forth, are out of my brain

,,Ľudia mi často vravia, že sa ma boja. Bojím sa ťa.. Och, máš taký desivý pohľad.. Asi by som si mala povedať, preboha, prečo tak desím ľudí? Ja predsa nechcem aby sa ma báli! - ale to nie. Pravdupovediac.. nehnevám sa, ani náhodou, ani to vo mne netvorí nijaké zlé pocity, či nebodaj výčitky. Už odjakživa ma ľudia vnímali "inak". Ani neviem presne povedať, ako, prečo, kto všetko.. Ani nemusím sledovať isté reakcie dotyčných, stačí mi, keď sa na mňa raz pozrie a viem to z neho vycítiť. Dokážem rozpoznať, čo si o mne môže myslieť. Tá malá si uričite pomyslela, že som divná čarodejnica, ktorá len mučí a mučí a... Tamten starší pán ma určite vníma ako.. niekoho, kto by nemal taký vek, aký má, ale ako niekoho staršieho, s rozvinutejším myslením.. Možno.. A tamtá ženská.. tá je asi rada, že ma nemá za dieťa.

Pohľady ľudí sú rôzne. Asi preto nás je toľko. Lenže čo s takými, čo sú iní? Oni vlastne iní ani nie sú. Sú asi len... menej materialistickí.´´

Odkedy to začalo, bol som požehnaný prekliatím

A pre to lepšie, či horšie som bol zrodený do pohrebného vozu

Viem, že som povedal, moje srdce bije pre teba

Avšak klamal som ti, bije pre dvoch

Pretože som mal tvoju lásku, mal som i tie neresti

Vezmi späť každé slovo, čo som povedal, každé slovo, čo som povedal Tebe

Všetko, čoho sa dotknem, skamenie

Tak oviň svoje ruky okolo mňa a nechaj ma samého

Kedysi sa malé dievčatko bálo tieňov. Dnes to dievča medzi tieňmi žije.