Je iné, keď poviete dobre alebo áno. Je iné, keď poviete prepáč alebo sory. Je iné, keď poviete ahoj alebo čau. Taktiež je iné, keď poviete mám ťa rád alebo si fajn. A je aj iné, keď poviete ľúbim ťa a milujem ťa.
Slová sú detaily, ktoré sú stvorené myšlienok, ktoré tvoria svet. Najmä pomocou nich sa dokážeme prejaviť. Nevravím, že vždy. Ale väčšinou áno.
Navyše sú to prostriedky, ktoré keď nesprávne vyslovíte, napríklad, že neviete vyjadriť správne svoje myšlienky, keď neviete, ako niečo povedať, môžu mať veľmi nepekný "výsledok".
Slová tvoria vety a vety súvetia. A neexistovali by bez toho, keby sme na danú vec nepomysleli. Avšak slová treba používať správne.. Majú vyjadrovať presne naše myšlienky.
No čo keď sa stane, že človek, i keď nechcene, sa pomýli, dostane výpadok a povie niečo iné, ako chcel? Potom to môže druhý zle pochopiť a nastane... možno ani nie viditeľná, ale veľmi komplikovaná situácia.
Často povieme niečo, čo nás neskôr mrzí. Ale v tej danej chvíli by nás to tak nemrzelo. Bolo by nám to jedno a bolo nám taktiež jedno, ako by sa druhý zatváril. Tak napríklad hádky s rodičmi.. Každý ich už určite pozná, a väčšinou sú to len malichernosti. Zbytočnosti, ktoré kazia vzťahy a náladu. Zase si nenaložil riad?? Ako sa to so mnou rozprávaš?? Čo to máš za známky???
Och.. chytám sa za hlavu a príde mi smiešne riešiť niektoré veci, ktorými keby sme sa nezaoberali, boli by me určite šťastnejší.
Vždy ma hnevalo (teraz to už však prešlo), keď mi niekto povedal "sorry". Za čokoľvek, to je jedno. Ale stále ma to vedelo vytočiť. Akoby dotyčný nevedel normálne povedať to úžasné Slovo "prepáč". Alebo nechcel som.
Keď sa navyše skombinuje "sorry" so zlou intonáciou, je to viac, než nepríjemné.
Čo sa týka pozdravu.. ahoj vždy znelo milšie. Ale nemám nič proti tomu, ak niekto povie "čau" viackrát za sebou. To je pekné ^^ .
Si fajn. Si fakt v pohode holka. Je to neopísateľne skvelý pocit, keď vám to niekto povie. Viete, že máte uňho istý druh sympatie a je mu s vami dobre. Ale to "mám ťa rád" alebo "si naozaj skvelý charakter".. je jednoduho Dokonalé. Vtedy sa dá dokonca cítiť aj vďačnosť, čo je tiež jeden z najsilnejších pocitov..
Nedávno mi čosi také povedal kamarát a ja som sa ocitla v eufórii. Bolo to jednoduco úplne mimo témy, ale ozaj si to cením. V tej chvíli mi čosi vnútri povedalo, že som rada, že som taká, aká som. Keď mi to navyše povie dobrý priateľ je to fakt úžasné.
Chcem sa s tebou stretnúť. Ľúbim ťa.
Hm.. ozaj krásne. Ale na mňa až gýčové. Slovo ľúbiť svojím "výslovom" úplne potláča slovo milovať. Možnože to ten človek cíti, ale akosi nie je schopný povedať to slovo, ktoré má oveľa väčšiu hodnotu, oveľa krajšie znie a keď je povedané zo srdca tak sa dá vtedy povedať - láska.
Prečítajte si nasledujúce riadky a povedzte, ktorá konverzácia sa vám osobne páči viac..
Nerada porovnávam, ale tu to je tak trochu nevyhnutné ^^ . Zanechajte komentár, čo si o tom myslíte vy, rada si prečítam.
Zde hledá
Slova jsou dost důležitá, to máš pravdu. :)Je to krásná věc, která může vyjádřit to, co máme v hlavě a je to koneckonců prostředek mého (našeho) milovaného psaní :) Ale slova jsou také dost silná zbraň, která dokáže ublížit a všechno zničit. Proto je důležitý je volit obzvlášť opatrně...
P.S. Jsem "ráda", že v češtině je prostě jen "miluju tě" :D