Povedz mi, čo potom.. Ale rýchlo.. začína mi byť chladno

6. ledna 2011 v 17:54 | Lulush |  Writing on the walls
Každý má svojho strážneho anjela. Alebo človeka, ktorý ho ochraňuje. Alebo myšlienky, ktorým verí. Alebo svojho psa.. Ale každý máme čosi, čo nám isté veci nedovolí, a čo áno. Pravdepodobne je to naša myseľ a srdce, ktoré všetko riadia. Ale čo sa s nimi stane potom, keď "to skončí?"
Srdce môže prestať byť. Myšlienky sa môžu zastaviť. Ale energia ostane. Neviem síce, či tu po smrti ostane duch alebo iná časť človeka, ale neodíde "celý" - navždy. To jednoducho nejde. A možno tu ostane onen veľký cit.. Avšak môžeš niečo cítiť keď už si "zomrel"?




Skôr, než odídem, poviem ti jednu vec - si pre mňa všetkým. Nikdy na teba nedám dopustiť a vždy tu budem s tebou. Stále ťa budem chrániť a budem ťa milovať naveky. Si môj Boh, môj Diabol. Neviem, čo robím správne, a čo nie, ale viem, že byť pri tebe je to najdôležitejšie. Si moja spása, moja šanca byť dobrou bytosťou, ktorá.. vie cítiť. Vie milovať a zažívať pocity. Robí činy, ktoré považuje za správne a neriadi sa nikým ani ničím. Svoje čisté, temné krídla rozprestiera len kvôli tebe, len preto, že by za teba dala život.
Dokázala by pre teba zabíjať. Vedela by odohnať všetko zlé, avšak teraz to nedokáže. Už totiž.. nie je pri tebe. No ak jej odpustíš, vedela by sa vrátiť.
Prosím, odpusť mi za to, že musím odísť. Nedokážem chápať tento svet a tento život. Je mi stále chladno. Avšak pri myšlienke na teba vedľa svojho srdca cítim oheň. Prudko horí, no necítim žiadnu bolesť. Tá je až hlboko v srdci. Prečo to bolí - kvôli tebe. Nedokážem sa znova dotknúť tvojich pier, nedokážem cítiť teplo tvojich náručí, nedokážem prestať hľadieť.. a myslieť na tvoj žalostný pohľad. Po tvojej tvári stekajú slzy nešťastia - možno preto, že tu nie som. Tak rada by som ti povedala, že som tu len pre teba. Pri tebe, a že moje srdce stále ešte bije.. Slabo, je to len slabý tlkot, avšak bije.. Neprestáva biť.. Dokiaľ tu budeš.
Viem, že ťa nestratím, viem, že tu budeš navždy. Aj keď odídeš, nájdem ťa a môžem opäť pocítiť..
No.. čo keď nie.. Čo ak už nedokážem cítiť.. Vlastne.. necítim v sebe nič, keď je môj tlkot srdca tak slabý.. Ale viem, že ťa milujem. Nezmení sa to, ani keď prestane biť. A ak prestane.. moja duša bude neustále pri tebe. Nenechá ťa spadnúť, vždy nad tebou rozprestrie svoje čisté krídla plné temnoty. Sú tam totiž len pre teba.
Hľadám cestu, blúdim peklami a neustále premýšľam nad tebou. Vždy, keď sa vo mne zrodí myšlienka, patrí len tebe. Je len o tebe a vo mne vzbĺkne drobný plamienok.
Neustále kráčam v jednom veľkom bludisku plnom hrôz a strachu.. Avšak nič necítim.. Sama neviem, čo znamená strach. Ako môžem predsa niečo cítiť, keď moje srdce už dávno umrelo? Mŕtve srdce predsa nemôže biť..
Moje oči sa zatvárajú, avšak nevzdávam sa. Bludiskom musím prejsť, i keď neviem prečo. Viem, že ma na konci niečo čaká.
Oblaky nad mohutnými kermi sú stále temnejšie.. Tmavnú a spájajú sa. Veľmi pomaly.. No isto. Je to veľký nádych pred vzbĺknutím. A teraz udrie blesk. Padá na zem, no nepočuť hrom. Počuť len.. mŕtvy tlkot.. Zbadám svetlo.. Temné svetlo plné čistoty.
Prechádzam bludiskom, blúdim a myslím. Stále len myslím. A verím.. Myslím, verím a viem, že tu niekde si. Cítim tvoju blízkosť. Začína.. byť teplejšie. Malý plamienok vnútri opäť málo vzbĺkol. Teraz už neprestáva. Horí, väčšmi a väčšmi.. Je tu horúco.. A ja viem, že tu si. Cítim tlkot môjho mŕtveho srdca o ktorom básne napísané boli. Nemám viac strach.. Lebo teraz bije. A viem, že bije pre nás. Si tu.. ja to viem.. Cítim, že z bludiska vychádzam. Avšak teraz si vravím - čo to je? Čo predo mnou je, čo žiari ako tisíc slncí? Ach..
Teraz už viem, že si to ty. Áno, prišiel si.. Chcem sa k tebe rozbehnúť.. opäť pocítiť dotyk tvojich pier, teplo tvojho náručia.. Možno moje srdce začne biť. Možno sa opäť prebudí môj dych.. Avšak.. čosi tu nesedí. Nedokážem za tebou ísť. Ty by si mal predsa prísť. Prosím.. Tak veľmi ťa prosím..
Pomaly ku mne kráčaš a ja nič nedokážem cítiť. Dúfala som, že započujem opäť tlkot dávno mŕtveho srdca, že skončila sa pre mňa bludiska cesta.. Ale nedokážem to.. Nedokážem sa pohnúť a ísť tentokrát za tebou.
Ach, už viem, čo sa stalo. To, čo sa stať nemalo. Alebo áno?
Stojíš predo mnou, si blízko. Klesli sme spoločne až tak nízko. Nevieme sa postaviť, nedokážeme svoje srdcia prebudiť. Náš dych nám nestačí, márne sme ho zahodili. Lenže neboli sme to my.
Sami sme pre seba láskou umreli, sami sme pre seba súperi. Naše srdcia byť prestali, máme to mať, hľaď, takto nás potrestali. Tento trest je hrozba pre nás samých, nevieme sa nabažiť pocitov krajných. A chabých.
Som neustále pri tebe, vidím ťa stále, keď na teba padne môj pohľad žalostný, no nedokážem sa tešiť. Neviem, či to je pocit radostný. Snáď nie.
Rozdelil nás náš strach a láska, čo bola pred ním, márnymi dušami - stali sme sa tým.
Ja nedokážem opísať, ako mi chýbaš, ako ťa chcem cítiť, ako ťa neustále milujem a chcem ťa chrániť. Zdá sa to nemožné - milovať bez srdca.. Avšak cítim to tak hlboko vnútri, kam ani nesiahajú hranice tvojej mysle.
Chcem ťa chrániť - skríkla som. Ale pred čím? Pred sebou? Pred svojou osobou?



"Počuješ to?"
"Nie.. čo je to?"
"To je tlkot.."
"Tlkot? Čoho tlkot?"
"Tlkot, ktorý nemožno cítiť, iba počuť. V tomto sa nemôže mýliť ani sám osud."
"Čoho tlkot je to?"
"Srdca, ktoré nemožno vidieť. Srdca, na ktoré nemôžeš hľadieť."
"Prečo ešte stále bije?"
"Lebo kdesi vnútri žije.. Nikdy neprestane biť, dokiaľ tu budeš. Nikdy to neskončí.."
"Možno som ti už povedal, že tvoje srdce milujem. Ja naň dopustiť nedám a budem vždy pri ňom. Možno som ti už povedal, že tvoje srdce nenechám padnúť. Ja ho nenechám klesnúť a budem vždy pri ňom. Možno som ti už povedal, že tvoje srdce je mojím. No to svoje som bodol a spálil. Stále mi odpustiť nedokážeš, to vieš a cítiš..."
"Cítim, že teraz tu už nie je chlad.."
"Budem pri tebe navždy stáť."
"Nekonečné noci prebdiem, nebudem vládať spať."
"Nebudem ti viac žiadne otázky klásť."
"Na všetky predsa odpoveď poznáš.."




Poviem ti, priblíž sa ku mne. Ale ty stále stojíš.. Prečo ostávaš stáť na mieste? Chcem sa ťa dotknúť.. Prosím, príď ku mne.. Nevieš si predstaviť, ako ma týmto trápiš.. Akýkoľvek pohyb.. Znamenie.. Letmý dotyk..



"Perou sa ťa snažím dotýkať, no tvoje slzy neviem predýchať.."
"Nenechaj ich padať po mojej tvári.. V pohľade plnom žiali.. Príď a sľubujem, že sa to viac nezmarí."
"Nesľubuj nemožné. Tvoje slzy priezračné stekajú po tvojich lícach, krv dažďa po tvojich krídlach."


Krídla sa rozprestrieť pokúšam, tvojmu temnému hlasu naslúcham. Snažím sa ich zdvihnúť, možno s tebou vzlietnuť. A potom verím, že sa ma dotkneš svojou perou.


"Slovo milujem nebudem ti hovoriť, sama vieš, že ťa nemôžem stratiť."
"Nevyslovuj to nahlas, privoláš temnotu zaraz. Rozprestriem krídla a odletím preč od tohto pekla. Vezmem ťa so mnou, hore, do neba."
"Znamená to posmrtný - to je isté. Naše srdcia umreli, to je tak prosté. Prosím, do neba nechoď, nezvládneš ten priechod."
"Chcem byť navždy s tebou."
"Nechoď."


Krídla rozprestieram, no vzlietnuť sa však nepokúšam. Slzy stále padajú, útočisko poznajú. Moja duša k tebe kráča a ja opäť cítim teplo. Teraz dokážem cítiť. Za tvoje paže ťa chytiť. Tvoj osud mi je už známy - je posmrtný, dávny.


"Tvoj osud mi je už známy.. Je láskyplný, dávny.. Ťahám ťa k sebe, môj bozk patrí len tebe."


Povedal, svoje krídla rozprestrel a pobozkal. Nad temnými anjelmi, plní zla a čistoty, chvejú sa mraky ničoty. Nie sú tak tmavé,
trhajú sa. Nie sú tak temné, menia sa.
Teraz už dokážem počuť tlkot - avšak srdce nie je mŕtvym. Je kdesi strateným, nezabudnutým. Avšak už ho cítim.


"Za ruku ťa chytím a poviem ti, si pre mňa všetkým. Prisahám ti na svoj život, na svoju smrť, že budeš naveky počuť onen srdca tlkot. Bije len pre nás, pre ukončenie spás. Nenechám ťa vzlietnuť, no krídla ti nevezmem. Nenechám ťa spadnúť, no dobrotu neprevezmem. Nechám ťa len stáť
pri mne a dúfať silne, že tlkot počuť neprestaneš."
"Nechceš už viac vzlietnuť, svoje krídla si ponecháš. Nechceš už viac spadnúť a svoje city mi dáš. Chceš byť naveky so mnou a veriť pevne, že tlkot srdca počuť neprestaneš."


Mojím Bohom, mojím Diablom stal si sa a ja Anjelom som.
Mojou Vášňou, mojím Citom stala si sa a ja Anjelom som.

Mojím Srdcom, mojím Anjelom stal si sa a ja viac snívať nedokážem.
Mojou Láskou, mojím Anjelom stala si sa a ja viac dúfať neznesiem.


Verím v teba, verím v môjho Boha.
Verím v teba, verím v moju Vášeň.
Verím v teba, verím v môjho Diabla.
Verím v teba, verím v môj Cit.


"Nechceš čosi hovoriť.."
"Žiadne slová.. Nepotrebujem ich márniť."
"Nechceš čosi započuť.."
"Žiadne slová.. Nemusím viac počúvať."
"Nechceš čosi zazrieť.."
"Žiadne činy.. Nemusím ich vidieť."
"Nechceš už viac cítiť.."
"Cítim stále a vždy cítiť budem. Ty si môj Cit, mojou Láskou. Nemám však viac síl odolávať krásou.."
"Nechceš v nič viac veriť.."


Prikladáš mi prst ku perám, v mojich pocitoch lietam. Nechceš nič viac počúvať, posmrtne žiť neskúšať. Prežívaš to so mnou snáď, pokús sa viac premýšľať.


"Myšlienky sú zbytočné.. Márne, márne, neskutočné.."
"Nechceš vedieť, čo sa deje?"
"Keď som s tebou, tak vôbec nie. Nežijem pre myšlienky.. Nežijem pre spomienky.. Nežijem pre slová.."
"Chcem vedieť, pre čo žiješ.. Čo predo mnou vlastne kryješ.."
"Nič pred tebou neskrývam. Predsa žijem pre teba.."


Keď už niet čo povedať, či už vôbec premýšľať, rozhodnem sa ostať stáť. A len sa prizerať.
Hľadím do hlbokých a temných očí, láska, city a vášeň z nich kričí.


"Tvoj pohľad ma ničí.. Vnútri horím, srdce mlčí.."
"Vnútri oheň, srdce Morén.."
"Necítim však chlad.. Srdca krv je tuhá ako ľad.."
"Srdce je prekliatím požehnané.. Krvou Anjelov je poliate."



Cítim chlad.. Posmrtný spád..
Koniec má na nás hlad..
Stojím v kruhu nekonečných prosieb..
Kto ich však vypočuje - Boh nie..
Vždy budem pri tebe stáť..
Spadnúť ťa nikdy nenechám..


f

Lulush
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 howling-wolf howling-wolf | Web | 7. ledna 2011 v 0:27 | Reagovat

ano, ale u mě je to až extremní a nenormální.

2 howling-wolf howling-wolf | Web | 7. ledna 2011 v 0:30 | Reagovat

jakou ještě poslouchám?
jestli stačí žánry...
tak screamo - bring me the horizon
metal - slipknot
rock - my chemical romance, linkin park, apod
+ japonsko -
ai otsuka
izumi kato(u)
... OST od anime seriálů...

3 Jaina Jaina | Web | 8. ledna 2011 v 13:50 | Reagovat

patrí ti moja hlboká poklona... očarujúce

4 xxx xxx | 9. ledna 2011 v 16:52 | Reagovat

viem prečo ťa tak nekonečne moc milujem :-)

5 Ivi Werwolfin Ivi Werwolfin | E-mail | Web | 4. května 2011 v 16:02 | Reagovat

Ja ťa tiež začínam milovať, aj keď ťa poznám možno 15 minút.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama