Čo to má, preboha, na sebe? Ako je to zas namaľovaná? Ako sa jej môže niečo také páčiť? Ako môže stále počúvať také uškriekaniny? Prečo si tak všetko berie? Kto sa s takou osobou môže baviť? Kto si môže myslieť, že je normálna? Prečo mu nevie povedať to hlúpe slovo? Ako sa môže niekomu páčiť? Bla, bla, BLA! Hádam by aj stačilo..
Tak, toto sú otázky, ktoré si istí ľudia voči -iným- kladú každý deň. A to kvôli rôznym veciam. Od hudby až po správanie a samotné rozmýšľanie.
Ľudia mi často vravia.. ,,si iná..´´ či už.. ,,si iná, ľudia ťa berú tak zvláštne.. inak´´ alebo podobne. Nie, mne to nevadí, nemyslím si, že... "byť iným" je zlé, alebo tak.. Ak mi toto niekto povie, jednoducho viem, že to nemyslí zle. A ak aj hej, neberiem to tak. Prijímam jeho názor, avšak čo s tým spravím - nič, som jednoducho taká, aká som. A zmeniť sa môžem len a len dobrovoľne. Do môjho sveta, do môjho vnútra mi nik zasahovať nebude. Niečo mu to totiž nedovolí. A vďaka "tomu som chránená". Môžnože je to onen pud sebazáchovy a zdravého "ja". Alebo je to čosi vo mne, čo "ma riadi".
Ako som už dávnejšie spomínala, ľuďom príde niečo "iné", len ak na -to- nie sú zvyknutí. Či sú naprogramovaní na niečo iné. Jednoducho im to nesedí.
Od istej osoby, ktorá je nanešťastie v mojej triede, sa takmer každý deň dozvedám, že som temná.
Áno, temná. A netuším, ako a z čoho to tá osoba mohla usúdiť. Nesedím sama na chodbe so sklopenou hlavou a vražedným výrazom na tvári, nechodím celkom v čiernej, nepatrím medzi slabé povahy, nie som typ, čo sa nesmeje a málo hovorí.. No možno na ňu tak pôsobím, istým spôsobom.
V každom je totiž niečo, čosi, čo nedávame úplne najavo. A aj to patrí k nášmu -vyžarovaniu-. Ostatní to môžu iba vycítiť. Ale keď nad tým tak uvažujem.. čo je na mne tak "temné"??
To, že mám rada tmavé farby ešte nemusí znamenať, aby ma nazvala "temnou". To, že v škole pracujem na grafike s upírmi, čarodejnicami, ofináčmi ešte neznamená, aby som bola "temná". A ani to, že počúvam tvrdú hudbu neznamená, že som "temná". Veď tá osoba ani poriadne nevie, čo to slovo znamená..
Otázka - čo to má preboha na sebe? - je každému určite známa. Obliekať sa tak, ako ostatným príde divné, je svojím spôsobom.. skvelé. Rozdielnosť je predsa pekná. A keďže je nás tu toľko a každý máme iné spôsoby - predstavte si, že by všetci chodili oblečení tak isto. Bolo by to.. zlé. Hlavne neoriginálne.
Oblečenie je jedna z vecí, ktoré najviac dokážu povedať čosi o tom človeku. Teda hlavné je, aby sme sa v tom cítili dobre..
Moje líčenie mi mamka vyčítala už takmer dodnes. Vždy mi vravela, ako mám silno namaľované oči, na čierno a tak, ale mne to tak nikdy neprišlo. Myslím, že to nebolo až tak tmavé.. Teraz už mi na to nič nevraví, možnože si zvykla...
Ako môžeš niečo také počúvať? - túto otázku mi niektorí ľudia kladú dodnes. Áno, mám rada metalcore či post-hardcore, ale určite si potrpím aj na klavírovú hudbu. Tá je jednoducho dokonalá. A čo sa týka tvrdej hudby - ak by som to mala povedať salámovo - radšej počúvať kričanie dobrých textov, ako visieť na niečom, čo sa nazýva pop a vedú v tom texty o 12-13-ročných holkách, ktoré chcú nutne nejakého týpka s blon´davým három...
Osobne nie som zameraná len na minimum žánrov. Páčia sa mi aj rôzne soundtracky.. Napríklad zo Silen Hill - sú to síce veci z "hororovej hudby", ale nekutočne ma inšpirujú...
Kto si o tebe môže myslieť, že si normálna?? - asi iba ten, čo ma nepozná. Ja sa za "normálnu" veľmi nepovažujem, lebo slovo "normálny" je len v slovníku väčšinou stereotypných ľudí..
Áno, mám na dizajne osobu, čo radoste drží v rukách črevá, no a? Určite to pôsobí "krajšie" ako neupravené fotky rovno z mobilu, nevystrihnuté, a hneď prilepené na sýtoružovú plochu...
Čo sa týka atraktívnosti a toho, či sa niekto niekomu páči, alebo nie - každý máme iné požiadavky na kamarátov, na partnera a p. Takže otázku "ako sa môžeš niekomu páčiť" je úplne zbytočné si klásť, pretože ľudí je jednoducho veľa, každý sme iný a teda sa nám páčia aj iné typy ľudí, osobnosti.
To máte tak, ľudia, čo iných šikanujú, či ich odsudzujú, alebo sa im posmievajú, nebodaj urážajú, sú jednoducho stále v tom vlastnom svete, v tom svojom svete plného sebavedomia, ktoré je nedostatočné a musia si ho dobíjať vecami, ktoré sme spomenuli na začiatku tejto dlhočíznej vetičky. Výdych.
Máme tu jednu obrovskú kopu rôznych ľudí a vecí, a to je na tom to pekné. Nemali by sme sa odsudzovať ale brať takých, akí sme. A majme sa radi.
Jaina | 
PISTÁCIE | 
Zde hledá
Nabehla si na podobnu temu aku sme vcera preberali :-) Clanok presne vystihol jeden citat, co som nedavno objavila na deviatarte: The only NORMAL people are the one's you don't know very well.