Rekviem za teba

23. prosince 2010 v 18:15 | Lulush |  Writing on the walls
Názov vám čosi hovorí, že? Táto báseň je pokračovaním "Rekviemu za odpustenie", ktoré tu nedávno pribudlo.
To dievča prosilo o odpustenie. Chcelo Jeho cit naspäť, chcelo, aby sa nič nezmenilo a láska ostala. Lenže On nedokázal odpustiť. Bolo to preňho neskutočné sklamanie. Preto sa rozhodol, že novú lásku nájde inde. A podarilo sa mu to.



Posledne nebol ten čas
Spísať zoznam spás,
Ktoré čakajú nás

V tvojich očiach žiaden jas
Z tvojich úst nevychádza dobrý hlas
Hľaď na ten kras

Cítiš ten krajný pocit?
Vďaka nemu nemáš žiadny súcit
A pre mňa nastala chvíľa srdce z reťazí pustiť
Neviem ti odpustiť
Nesmiem ťa prinútiť sa naspäť vrátiť
Môj smútok by si dokázal nakrútiť
Neriešiš, či ma môžeš stratiť
Chceš ma zarmútiť
A len sa prizerať
Chceš mi ublížiť
A nechať sa unášať
Tou bolesťou, ktorou ma vieš prikryť
Jazykom mi posielaš svoje mrzuté slová
Na zdrap papiera píšeš
Som ti len nočná mora
Avšak vravím si: bezduché nezmysly sypeš

Sypeš a sypeš
Na papier píšeš
Prečo sa kryješ?
Ublížil si mi dosť
Nestavaj predo mnou pomsty most

Sypeš a sypeš
Už len spomienkou budeš
Iba ti poviem
Skôr, ako ujdeš
Len sypeš a sypeš..

Vidím tú dokonalú tvár,
ktorá vraví stále o bezduchom nezmysle
Má úžasný tvar
Je ako čar
Je to dar
Tvoja tvár
Je pre mňa kliatbou,
ktorej sa nezbavím
Je pre mňa triaškou,
na ktorú len pomyslím
a prejdem samým peklom
Nekráčam za svetlom,
ktoré mi vie byť nešťastím
Predsa ho nestratím

Nútiš ma neustále premýšľať
Nedokážem predýchať
To slovo,
Slovo, čo mi už toľko leží na srdci
To slovo,
v ktoré sú iní veriaci
Milujem
Neznamená neberiem
Milujem
Neznamená nezraňujem

Hľaď viac do útrob tohto slova
Pochopíš, ako veľmi som i ja mohla

Moje srdce si vzal a spálil
Mojim veršom si neveril
Vzal si ho a do ohňa hodil
Ako veľmi si ma zranil
Snáď si mi to vrátil?
Vzal si ho a bodol
Na dve časti rozsekol
Vzal si ho a povieš: Si môj život, to ty vieš

. . .

Moje srdce stále vlastníš
Špinavé veci činíš
Milujem ťa, to si myslíš
Len ti poviem, že sa nemýliš
Neviem, čo ty cítiš
Bezduché nezmysly vravíš

Postavil si predo mnou pomsty most
Všetkého mám dosť
Ty si moja zlosť

Posielam ti slová strachu
Avšak vždy ma prepadne žiaľ z faktu,
že ty si ten,
čo vzal môj sen
A premenil ho v nočnú moru

Nemala som srdce z reťazí pustiť
Aj tak si ho dokázal udusiť

Prizerám sa k srdcu
Jeho krv stekajúca ako slzy smútku
Po tvojich rukách a tvári
V pohľade plnom žiali
Ach, tá.. Tá dokonalá tvár

Mám ťa stále v snoch
Cítim ťa na každom kroku
Srdca krv steká po kloch
Bolí to, ale len trochu
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama