na Blog.cz

Doteraz to nikdy nebolo dokonalé. Len občas a netrvalo to dlho. Avšak teraz.. je všetko iné. Chcela by som prejaviť obrovskú vďačnosť ľuďom, ktorí si ju skutočne zaslúžia, pretože tvorenie takejto hudby a písanie týchto textov v melódii dokonalého hlasu.. Démonicky Božská kombinácia...

Ak nebudete mať záujem o začiatok piesne, vypočujte si aspon refrén.. A koniec.

Pod videom preklad.

Už je to ten piatok, čo takmer všade vidím ošiale okolo tohto roku, čo nastal len pred necelými 24 hodinami. Mne osobne sa včera ani nezdalo, ze by mal byť.. nový rok. Ďalší rok. Myslela som, že všetko bude naďalej plynulo pokračovať, bez výraznejších zmien. Ale tá zmena tu bola. Cítila som ju už pár mesiacov dozadu, keď som sa zamýšľala nad tým.. veľmi divným číslom 2012 O.o . No prepukla až dnes. Už o polnoci.

Pocit z novej zmeny nebol našťastie negatívny. Ani veľmi pozitívny. Bolo to zhruba 4:6. A keď som neskôr už konečne uvidela oblohu plnú farebných svetiel (z ktorých jedno z nich zasiahlo zem neďaleko mňa), vtedy som pocítila nádej. Oveľa väčšiu nádej, ako tu bola doteraz so mnou, s vami, so všetkými. Blbé na tom je len a len to, že väčšina z vás si ju nevšíma.

Niekedy je príliš neskoro na to, uvedomiť si niektoré veci. Napríklad, keď prepásneme jedinečnú príležitosť, keď odložíme veci na neskôr, či už, keď si povieme, že to nestojí za to. Všetky tieto veci sú totiž irelevantné, zbrzďujú a len sa tým zabíja čas. Berú nádej a vízie do budúcna. Nič už totiž nebude také ako predtým, a nič už Nikdy nebude také, ako je to práve Teraz. Pretože len Teraz a znova Teraz, práve ihneď a ešte raz s veľkým Teraz je Možnosť - čokoľvek zmeniť. Naozaj Čokoľvek. Stačí jedna malá, na prvý pohľad nepodstatná myšlienka, ale neskôr už bude mať oveľa väčšiu hodnotu.

Až dnes som si uvedomila, ako mi blog chýba. Bude to výlev, ja viem, avšak je to pre mňa podstatné. Chcem, aby ste o tom vedeli. Chcem, aby ste vedeli, aspoň v skratke, čo sa udialo za posledné mesiace, a čo sa stať, samozrejme, ani nemuselo. A najradšej by som už zaľahla do postele, avšak viem, že zajtra budú moje slová iné ako teraz.

Svet môže byť sídlom lásky. Na svete sú len ľudia, ktorí sa o nič nestarajú. Mám strach, pretože na svete je záhuba. Toto je boj.
Toto sú tí, ktorí sa snažia svetu povedať o poslednej vízii.. Je to tak negatívne, pritom pravdivé, až je priam nemožné si to nevziať k srdcu... Avšak táto vízia je v skutočnosti až nepríjemne negatívna..

Niekto si možno myslí, že tým, že sa separuje od ostatných, mnoho vecí vyrieši. Lenže skutočnosť je taká, že Každý, myslím, že bez výnimky, má, či už mal vo svojom živote nejaké to obdobie, ktoré mu prinieslo nešťastie, neschopnosť rozhodnúť sa o správnej veci, ktoré ho vtedy sťahovalo nadol a bralo mu vieru, vieru v samého seba či v iné veci, obdobie "temna", keď odchádza všetka inšpirácia, keď sa mu slzy tlačia do očí vôbec bez toho, aby na to bol akýkoľvek dôvod, obdobie, keď tuhne srdce.. Avšak.. čo ostáva? Keď viem, že sa brodím cez akúkoľvek brečku, nedokážem necítiť, že na jej konci je záchrana. Keď prechádzam cez tmavú ulicu, les, či priechod, nedokážem nevnímať to svetlo, čo ma obklopuje, aj keď ho nevidím. To svetlo je totiž stále so mnou, pretože.. pretože naň dokážem myslieť. Stačí Jediná myšlienka, aby sa Všetko zmenilo. Jediná. Nič viac. Počiatočná myšlienka a všetko je iné.. A práve myšlienka na svetlo dodá nádej, že nech vás dusí prach a nevidíte si ani na špičku nosa, môžte začať veriť, že sa prach rozplynie a konečne sa budete môcť nadýchnuť. To svetlo jednoducho musíte nájsť v sebe.

Mne ho pomohli nájsť Oni

1024x768

Už dlho som uvažovala, že sem hodím fotky z istej stránky, ktorá je dole napísaná ako zdroj, zo stránky, kde sa ľudia neboja povedať si svoj názor prostredníctvom fotky, textu.. Tu je zlomok z tých tisícov fotografií. Inšpirujte sa, prosím..

Inšpirácia je všade. Všade je inšpirácia.

Ste sami sebou zaslepení, tak úbohí, tak stratení, robíte len, čo je vám dobré a necítite sa byť zodpovedné.. Svine.. Ste na pokraji zatratenia a každou chvíľou sa vám môže zem prepadnúť pod nohami.. Vy... nevidíte.. Nevidíte nič, čo by ste mohli zmeniť, nevidíte a ste vo falošnej nádeji, pretvarujete sa na dokonalých a Snažíte sa.. snažíte sa byť ako druhí. Ako druhí, tí, čo robia Tento "ako" svet svetom. Ten, v ktorom Ľudia žijú a snažia sa byť ľudskí a robiť podľa nich dobré veci a skutky..

Žalúdok sa mi zdvíha pri toľkých "humánnych" slovách.

Myslím, že osobne nepoznám nikoho, komu by sa nepáčila dokonalosť klavíru. Pri niektorých skladbách stačí len zavrieť oči a počúvať..

Opis médií pre túto kapelu. Chcela som vás oboznámiť s ňou i s (podľa môjho) jedným z najlepších songov. Hold, niekto neverí rozprávkam..

Nie. Samo o sebe sa nedá charakterizovať jedným slovom. Je to pojem, je to nemateriálna vec, je to takisto pocit, či iný druh sveta alebo časopriestoru. Večne tu bolo a večne aj bude. Je večne pri nás, i keď si to neuvedomujeme. Sleduje nás, sleduje všetkých, no najmä tých, ktorí doň vedome vstúpili. Tak napríklad zapredanie ich duše.. Už som sa stretla aj s názorom, že to sa nedá, pretože je to Tvoje vlastníctvo. Respektíve.. niečo ako.. nehnuteľnosť. Alebo že duša už niekomu patrí a ten s Tebou manipuluje ako s bábkou. Ale.. jednoducho.. to... nie, to nejde. Ty si jej tvorcom (nie strojcom), Ty si s ňou urobíš, čo chceš a to prostredníctvom Tvojej mysle. Ty máš v rukách samého seba, teraz, a je na tebe, čo bude ďalší krok. Nikto za teba totiž nerozodne, pretože Teraz sa musíš rozhodnúť. Si to Ty, kto tvorí svoj život každodenný a z veľkej časti môžeš za to, že je taký, aký je. Ty žiješ svoj život a nikto ti ho nevezme. Pokiaľ, samozrejme, nezapredáš svoju dušu Diablovi.

Často mi vravia, že som ešte mladá. Že som ešte príliš mladá nato, aby som pochopila niektorým veciam alebo prinajhoršom, aby som o nich čo i len vedela. Pýtam sa: o akú vec sa jedná?

... To je jedno. ... Porozprávame sa o tom neskôr. ... Tomu neporozumieš. ... Nerieš to. Nevieš, nerieš. Ale.. prečo??

Vážne, rozoberať moju školu a jej pokračovanie do budúcna s niektorými členmi našej rodiny býva pre mňa doslova traumou.. Ale to si ešte rozmyslíš... Ale tomu ešte nerozumieš.. Ale ty máš na to ešte dosť času... Ba, samé nezmysly, podceňovanie a úplny nenadhľad. Treba myslieť teraz, treba sa tým zaoberať už i teraz, treba teraz žiť.. Nie odkladať veci na neskôr. Počuje ma niekto...?

Šla som si ľahnúť do postele za úmyslom ísť si na chvíľu pospať po tomto zasranom dni. Moje neustále meniace sa nálady, myšlienky pre školu a ten, ktorý je práve tak ďaleko.. Denne medzi ľuďmi, ktorí ma nedokážu pochopiť, pretože sú príliš zahmlení, zasnení a až obmedzení..

To všetko ustálo. Lenže.. len v tomto momente. Ten moment je úžasný, naplno si ho vychutnávam a nesústredím sa pre nič iné, ako pre Jej text. Pre jej text a krátke video.. Lenže napĺňa ma niečím nekonečným, čo snáď nikdy neodíde. Čo bude pravdepodobne vždy so mnou.. A presne Ona to prehlbuje. Núti ma zamýšľať sa nad vecami, ktoré tvorím a tým nemyslím umenie či myšlienky. Ona, tá pesnička, ktorá mi vždy rozbúcha srdce. Hudba, ktorá je prekliatím môjho rozumu a požehnaním môjho srdca. Tá, ktorá ma nikdy neomrzí, pretože keď som s ňou, cítim jej melódiu, viem, že v nej je kus zo mňa. Je pre mňa spomienkou pre požehnania a kliatby. A stále je so mnou.. Pretože je môj pocit.. Verný pocit.

Asi každý má nejakú tú svoju pieseň, ktorá sa spája s istým úsekom jeho života. Pocity pekné, nepríjemné..

Dobre, stačí slov. V tomto prípade sú absolútne zbytočné. Ani viac neviem, čo viac povedať. Názor si spravte sami.

Slepí, tak slepí, materializmom zaslepení.. Úbohí a stratení, do seba len zasnení.. Takmer všetko je už márne, neviete, čo je to Šťastie.. Preto sa pýtam - prečo si to stále robíte ťažšie? Úsmev stiahol dlhý pád, a teraz sa pýtaš, kde je to Všetko, čo som mal rád? Kde je všetko to, čo som miloval? Prečo sa dnes nado mnou Boh nezmiloval? Všetci zaslepení.. Tým materializmom.. Padlí, nenávidení, zo svojho bytia zmätení..

Obeť, si prostá obeť - do kedy to mieniš trpieť? Otázku si začni klásť, svoje miesto musíš nájsť. Zachráň sa, si posledný, inak ťa nikto, Nikto nezachráni.

Vlny bijú, klauni sa smejú,
slzy padajú, od Pekla plakajú.

,,Chcem nájsť miesto, kde by ma niekto vzrkriesil.´´

Pred mesiacom sme napísali a uverejnili článok s názvom Diskriminácia.. "iných", ktorý mal zatiaľ asi najväčší úspech zo všetkých článkov. Inšpirovalo ma to, a preto som aj urobila prácu do školy - podľa tejto témy.

Na výtvarke sme totiž mali tému sociálne prostredie z nášho pohľadu. Myslím, že keď sa na obrázok zadívate, tak snáď pochopíte, čo ním chcem povedať.

Áno, osobne som hlasovala pre túto -orgazmickú- tému. Zaujíma ma totiž nielen pohľad ľudí na túto vec, ale chcela som prispieť i nejakou (ne)pošvrňujúcou myšlienkou, ktorá sa ukrýva v mojej hlave. Ako vždy...

Množstvo článkov, ktoré som si na túto tému prečítala, súviseli väčšinou s pedofíliou, alebo to ľudia opisovali ako vec, o ktorej by sa nemalo vravieť, ako o niečom úplne hroznom či zakázanom, nehanebnom. Tiež som si všimla aj článkov, ktoré s touto témou nemali nič spoločné. Alebo len ľudia písali o faktoch v tejto oblasti.. Takisto som natrafila aj na názory, že sú na to ľudia ešte asi príliš mladí alebo neskúsení nato, aby o tom mohli niečo napísať alebo to mohli normálne rozoberať. Avšak osobne si myslím, že nejde o nič neprirodzené. V každom z nás sa totiž ukrýva "pud túžby" (myslím, že viete, čo myslím), no ľudia sa o tom len.. boja hovoriť.

Väčšina z nás je totiž u tak naučená a naprogramovaná, že je sex veľmi intímna, poprípade neslušná, či pošpiňujúca téma. Áno, svojím spôsobom je. Lenže nebyť tejto veci, pravdepodobne by ste tu neboli.

Keďže sa koniec týždňa blíži, dajme si nejakú tú príjemnú tému, keď už väčšina z nás pôjde do školy a roboty :p.

Je iné, keď poviete dobre alebo áno. Je iné, keď poviete prepáč alebo sory. Je iné, keď poviete ahoj alebo čau. Taktiež je iné, keď poviete mám ťa rád alebo si fajn. A je aj iné, keď poviete ľúbim ťa a milujem ťa.

Slová sú detaily, ktoré sú stvorené myšlienok, ktoré tvoria svet. Najmä pomocou nich sa dokážeme prejaviť. Nevravím, že vždy. Ale väčšinou áno.

Navyše sú to prostriedky, ktoré keď nesprávne vyslovíte, napríklad, že neviete vyjadriť správne svoje myšlienky, keď neviete, ako niečo povedať, môžu mať veľmi nepekný "výsledok".

Slová tvoria vety a vety súvetia. A neexistovali by bez toho, keby sme na danú vec nepomysleli. Avšak slová treba používať správne.. Majú vyjadrovať presne naše myšlienky.